varovanie: AU, vlkolak_Stiles, alfa Derek :D, smrť, vlčatá, vlčí
pohľad na svet, úplne sa odkláňa od deja seriálu, šikanovanie, nenávisť
seba samého, nie celkom mpreg.
Stiles (narodil sa ako vlkolak) už nejaký čas žije s divými (skutočnými) vlkmi, v ich svorke sa má dobre, nemá záujem vracať sa do ľudskej spoločnosti. Rozhodol sa tak z viacerých dôvodov. Jedným z nich je aj neprijatie a posmech so strany vlkolakov, kvôli tomu, že pokiaľ si zvolí úplnú zvieraciu podobu, tak sa stáva vlčicou, keďže jeho duchovnou druhou súčasťou, nie je vlk, ale vlčica.
Stiles (narodil sa ako vlkolak) už nejaký čas žije s divými (skutočnými) vlkmi, v ich svorke sa má dobre, nemá záujem vracať sa do ľudskej spoločnosti. Rozhodol sa tak z viacerých dôvodov. Jedným z nich je aj neprijatie a posmech so strany vlkolakov, kvôli tomu, že pokiaľ si zvolí úplnú zvieraciu podobu, tak sa stáva vlčicou, keďže jeho duchovnou druhou súčasťou, nie je vlk, ale vlčica.
Po prvý raz bol
bezvýhradne prijatý, dostal šancu a mienil ju využiť najlepšie ako bude
môcť. Už pomaly prestával veriť
v niečo také neuveriteľne jednoduché a zároveň zložité, prijať
niekoho a byť prijatý, to bola tá magická hranica cez ktorú akosi
nedokázal prejsť, ale Derek to urobil, on, nový alfa, priateľ z detstva
a nateraz aj jeho vlčí partner, mu dovolí, aby bol s ním... Niečo
také vyvolávalo príjemné pocity nielen u vlčice, ale aj chlapec bol
nadšený tou skutočnosťou, že mu bolo ponúknuté niečo výnimočné, niečo čo má aj
v ich svete mimoriadnu hodnotu.
„Môžem
pobozkať svojho priateľa?“
„Áno, ale opatrne...“
upozornil ho Derek. Zrejme chcel zabrániť svoju vlkovi vtom, aby skúšal ešte
niečo omnoho intímnejšie. Nebol kvôli
tomu smutný, vedel, že to robí skôr kvôli tomu, aby vlkovi nedovolil zobrať si
to čo chce, bez ohľadu na to čo všetko by to mohlo spôsobiť.
Nateraz venoval
pozornosť svojej žiadosti.
Priblíženie,
spojenie, jeho pery jemne skúmali tie partnerove. Nemal veľa skúseností,
staval hlavne na tom, aby nerobil nič bolestivé ani nič čo by mohlo byť
nepríjemné, nechal svoje inštinkty, aby naplno prebrali kontrolu... Mužove ruky
ho k sebe majetnícky pritisli, bol v jeho objatí nadmieru spokojný.
Až kým nezaregistroval
akýsi pohyb, niečo sa vrhlo dopredu, Derek ho odsunul do bezpečia. Keby nemali
vlčie schopnosti zrejme by už boli teraz veľmi nepekne zranení, vďaka rýchlemu
obratu, vlk vrazil do steny, očividne to bol natoľko silný úder, až stratil
vedomie, ale to nebolo ani zďaleka všetko, čo na nich čakalo.
„Nehýb sa...“
Sledoval ako pazúry na jeho rukách predlžujú, menil
sa do čiastočnej podoby, a on sa ukrýval za ním.
„Čo sa deje?“ zamumlal nesústredene.
Nikto predsa nemohol prejsť hranicu. Skupinka
tínedžerov, ktorých poslali späť s Corou, ich lístok von bol len jednosmerný, nemohli sa vrátiť bez
ďalšieho súhlasu, jedine ak by to dovolili na ústredí, toto však boli očividne
diví vlci, veľmi rýchlo pochopil, že ide o tých jeho divú svorku. Hlavne,
keď uvidel tých ostatných, hnali sa do jaskyne, vyzerali ako v tranze,
aspoň tak to naňho pôsobilo, keďže jeden
z nich, omnoho menší ako Derek a zvyčajne veľmi pokojný,
vyrazil do útoku. Chcel ho zastaviť, pokúsiť sa niečo urobiť, ale... Derek
naňho len zavrčal: „Drž sa vzadu!“
Divý vlk mal srsť na krku mal zježenú, ceril zuby
a vyzeral akoby chcel zaútočiť, aj keď na to nemal dôvod, Stiles bol
členom ich svorky a diví vlci dokázali rozoznať ten rozdiel
a považovať ho za niečo vyspelejšie než oni, preto neútočili len tak
a už vôbec nie bez príčiny.
Sivý vlk sa pokúsil o skok a priamy útok,
ale krk mu zovrela Derekova ruka, odhodil ho preč ako nejakú bezmocnú hračku.
Dopadol na zem, vydal zo seba bolestné zavrčanie.
„Prečo, prečo to robí...“ nechápal Stiles.
„Je ovládaný.“
Vlk opäť nemilosrdne zaútočil, tentoraz sa
k nemu pridal ďalší. Ich zúrivé vrčanie a neustále útoky premenilo
jaskyňu na bojové pole. Dorážali na nich zo všetkých strán... Stiles bol
pritisnutý k stene a sledoval, ako Derekova alfa podoba začína
podliehať hnevu. Nepustil ich k nemu. Vlk v ňom ich túžil potrestať
za prerušenie spoločných okamihov a pokus o útok na partnera.
„Zastav to!“ hlesol zdesene.
„Nemôžem. Nemám také schopnosti.“
Myseľ mu pracovala na plné obrátky, chcel niečo
vymyslieť, čokoľvek, ale nanešťastie neovládal žiadne šamanské triky a jeho vlčica ho žiadala, aby ostal pekne
ukrytý pred akýmikoľvek útokmi.
Nevyzeralo to vôbec dobre pre tých vlkov.
Ak neprestanú jeho partner ich roztrhá, nedovolí,
aby sa k nemu dostali, no radšej by zvolil menej radikálne riešenie.
Ďalšie zaváhanie takmer spôsobilo Derekovi tržnú ranu na boku, nebol už čas na
ďalšie zbytočné úvahy, museli okamžite konať.
„Nemám na výber, Stiles... Je ich priveľa na to, aby
som ich mohol...“ bolo jasné, že prestane bojovať so svojím vlkom a dovolí
mu, aby... Nechcel na to ani len pomyslieť...
Nemôžeme
im dovoliť, aby ti ublížili...
Musí
byť iný spôsob.
Prišli
ti ublížiť, ak nám ublížia, nebudú ani oni...
Chráň
svojich. Musíš chrániť svojich.
Radila mu vlčica. Tak len prikývol. Neostávalo mu
nič iné, ako vybrať si menšie zlo.
Derek použil svoje červené oči, dokonca nešetril ani
na varovnom zavrčaní, ktoré by akéhokoľvek rozumného tvora prinútilo okamžite
cúvnuť, ale oni neposlúchli... Premárnili svoju poslednú šancu.
§§§
Nehybné telá dvoch vlkov
boli už preč z jaskyne, ale ich krv, zmiešaná s menšími zraneniami,
ktoré utŕžili aj oni, naplnila vzduch nepríjemnou sladkosťou. Ostatní napokon
ustúpili z očí sa im vytratil ten šialený
lesk...
„Máš mocných
nepriateľov, ale možno sú to aj tí moji. Neodišiel som z nášho územia
v mieri. Dosť by sme si to uľahčili, keby sme navzájom svojich nepriateľov
pomenovali...“ pripustil neochotne.
„Deucalion, zabil som
mu šamana, zrejme sa cez to nepreniesol tak ľahko ako som dúfal.“
To meno mu napadlo ako
prvé, rozhodne to bol on, alebo niekto kto mu pomáhal. Možno mal v zálohe
aj ďalšieho šamana. A pochopiteľne nebol jeho rodine práve najlepšie
naklonený, iné vysvetlenie mu nenapadlo, šamani mali každopádne aj svoje
vlastné rodiny, ale toto spôsobilo niečo temné.
Derek naňho chvíľu
skúmavo hľadel. Dlho trvalo, kým opäť prehovoril.
„To meno výrazne trápi aj mňa. Tušil som, že aj za mnou
príde, ak prijmem tie schopnosti, preto som sa dlho nezdržal na území tej
svorky. Neboli moji, Laura je mŕtva, môj strýko ju zabil kvôli jej schopnosti
alfa, nemohol som to nechať len tak, ale to neznamená, že túžim po zabíjaní svojich. To jediné Deucaliona zaujíma, chce vidieť ako alfa zabíja svojich
vlastných... pripadá mu to ako hra, netrápi ho, čo bude s ostatnými, robí
si čo chce. Svojich šamanov si však cení, hlavne tých temných... Toto nenechá
len tak, rozhodne si mi to mal povedať už skôr, zrejme ani tu nie sme
v bezpečí... ale nemôžeme odtiaľto ani odísť, zrejme to chce, aby sme
prekročili hranicu a mohol sa s nami zahrávať... “
Ešte dlho sa o tom
rozprávali, preberali všetky možné alternatívy, rozhodli sa držať hliadku pre
prípad ohrozenia a nechávať vlkov v strehu, aby ich mohli opäť
varovať v prípade akéhokoľvek nebezpečenstva.
„Musím sa postarať
o tých vlkov... Nemôžu tam ostať len tak...“
„Pôjdem s tebou. Nechcem tu ostať sám.“
Spoločne zamierili dolu
až k nehybným telám. Derek urobil menšie upratovanie, Stiles ostal pri ňom
a dával pozor, či sa náhodou neblíži nejaké nebezpečenstvo, jeho vlčica
nič nezaznamenala, ale bola veľmi nepokojná.
Po návrate do jaskyne,
do časti, kde mali svoje prikrývky, boli už obaja poriadne unavení a mierne
nahnevaní. Nikto im nezavolal, žiadne varovanie, skrátka nič.
Žiadali
o stanovisko aj šamanov, tí im
povedali len to, že Deucalion mal na
svojej strane viacerých odpadlíkov, údajne to môže pokojne spôsobovať ďalší
z nich, ostatné zvieratá už stabilizovali, ale aj tak by sa mali mať na
pozore. Temní šamani používajú techniky na zakrývanie myšlienok a chránia
ich mocní duchovia, ktorí nedovolia, aby ich činy boli odhalené ani pomocou
vešteckých kociek, prezreli všetky zvieratá v oblasti a umiestnili okolo
nich ochranné bariéry, pred temnými kúzlami, ale to bolo asi tak všetko, čo
mohli pre nich urobiť, povedali, že viac im toho ponúknuť nemôžu.
