varovanie: AU, vlkolak_Stiles, alfa Derek :D, smrť, vlčatá, vlčí
pohľad na svet, úplne sa odkláňa od deja seriálu, šikanovanie, nenávisť
seba samého, nie celkom mpreg.
Stiles (narodil sa ako vlkolak) už nejaký čas žije s divými (skutočnými) vlkmi, v ich svorke sa má dobre, nemá záujem vracať sa do ľudskej spoločnosti. Rozhodol sa tak z viacerých dôvodov. Jedným z nich je aj neprijatie a posmech so strany vlkolakov, kvôli tomu, že pokiaľ si zvolí úplnú zvieraciu podobu, tak sa stáva vlčicou, keďže jeho duchovnou druhou súčasťou, nie je vlk, ale vlčica.
Stiles (narodil sa ako vlkolak) už nejaký čas žije s divými (skutočnými) vlkmi, v ich svorke sa má dobre, nemá záujem vracať sa do ľudskej spoločnosti. Rozhodol sa tak z viacerých dôvodov. Jedným z nich je aj neprijatie a posmech so strany vlkolakov, kvôli tomu, že pokiaľ si zvolí úplnú zvieraciu podobu, tak sa stáva vlčicou, keďže jeho duchovnou druhou súčasťou, nie je vlk, ale vlčica.
Zastali pred domom
šerifa. Otcovo auto tam už stálo. Znepokojilo ho to. Dúfal, že si nájdu dosť
času pre seba. Vlčica chcela, aby sa jej partner venoval a on takisto
pociťoval mimoriadne intenzívnu túžbu, pripomenúť partnerovi, že mu patrí. A zbaviť sa zbytočného
napätia.
Dotkol sa ho, položil
ruku na jeho hruď, neďaleko prudko bijúceho srdca. Derekovo telo sa naplo,
svaly reflexne naskakovali, kvôli možnému ohrozeniu, no vlk sa hneď utíšil, keď
si uvedomil, že ide o partnerov
dotyk.
„Stiles, čo to
robíš...“
„Len pokojne, dôveruj
mi...“
Pazúry jemne
poškriabali pokožku aj cez tričko. Majetnícky a neúprosne tak ako to
vlčica vedela urobiť, keď žiadala, aby ju
uspokojil. Stiles nevedel, prečo to robí, ale páčilo sa mu to, tak sa tým
nechal viesť. Posadil sa na svojho partnera, oprel sa o jeho telo,
a opäť ho uhryzol na miesto, ktoré už raz poznačil.
Derek spokojne privrel
oči...
A privinul si ho
bližšie. Rozhodne mu to zlepšilo náladu, aj keď to muselo poriadne bolieť, lebo
sa naozaj snažil, aby to cítil. Nechcel, aby si myslel, že aj on urobil niečo
zlé tým, že ho označil. Chcel ho ubezpečiť o tom, že aj teraz, keď nemá
pred sebou žiadnu hrozbu, by bol ochotný to zopakovať.
Jemne oblizoval okraje
nového poranenia, kým sa rana opäť neuzavrela. Tentoraz už rýchlejšie, keďže
nešlo o nové spárenie.
„Urob to, chcem, aby si
to urobil...“ vyzval ho.
Derek presunul svoju
pozornosť na jeho pery, bol zatlačený hlbšie do sedadla, Stiles ho rozhodne
nemienil pustiť, kým nedostane to, čo chce.
Netrvalo dlho a bol
v jeho pevnom zovretí, Derek oblizol miesto, ktoré už dôverne poznal
a uhryzol ho.
V jeho očiach sa
odrážalo niečo, vďaka čomu pochopil, prečo každý vlk chce byť prijatý. Niečo,
čo bolo tak blízko dokonalej blaženosti, až ho to vydesilo. Derek bol práve
teraz mimoriadne silný, jeho vlk dosahoval najvyššiu mieru spokojnosti
a on napriek pálivej bolesti, cítil to isté. Niečo také sa nedalo
predstierať ani prikázať, buď to tam bolo alebo nie.
„Derek, čo myslíš, že
urobí alfa, ktorý pohryzol Abby a ona... predpokladám, že aj tak bude
cítiť, že ho v skutočnosti nechce,
tak akoby mala... Príde na to, však, príde na to, že....“
Rana sa uzatvárala
a on nechcel nič viac, než Dereka opäť bozkávať a tisnúť sa
k nemu, ale táto vec nezniesla odklad. Mal akýsi zlý pocit, už len keď to
vyslovil.
„Bude to tak cítiť, aj
keď je to prikážu... Nemali jej to prikázať... Musím sa tam ísť pozrieť...“
otvoril dvere a vyložil Stilesa von z auta.
„A čo ja?“
„Ty ostaneš doma.“
„Je to predsa alfa
z tej svorky, oni sú silnejší ako...“
Stačil len jediný
pohľad na Kali, aj jeho vlčica si veľmi dobre uvedomovala s kým majú tú
česť.
„Práve preto, ostaneš
doma.“
Naštartoval auto
a nechal ho tam stáť.
Chcel sa zmeniť do
vlčej formy a sledovať ho, ale niekto položil ruku na jeho plece. A prudko
ho obrátil k sebe. Zavrčal na tú osobu, a vlčica nadobudla bojový
postoj. Aj keď v jeho prípade to zrejme vôbec nepôsobilo hrozivo.
„Allison?“
Bola celá otrhaná,
špinavá a schúlená do postoja ohrozeného vlka.
„Prosím, potrebujem sa
napiť... a nemôžem ísť domov... ja... oni ma zabijú, keď zistia, že ma
premenil...“
„To je v poriadku.
Môžeš ostať u nás, ak to bude potrebné.“
Unavene prikývla
a spoločne vykročili k domu.
Byť z rodiny
lovcov a premeniť sa bolo horšie než smrť.
„Kto ti to urobil?“
„Hovorí si pravý alfa.“
„Kde si bola tak dlho?“
„Skrývala som sa
v lesoch. Nikomu som sa neukázala, lebo som sa bála, že ma nájde mama.
Otec by to pochopil, ale ona nie. Trvala by na tom, aby ma zabili... Mala by
som to chcieť... Mala by som zomrieť...“
„Nie, Allison, tak to
mi ani nehovor. Chápem to všetko, čo sa týka tvojej rodiny, ale ty rozhodne
nie... Ostaň tu ako dlho chceš, nejako to už vyriešime... Viem, čo ti
o nás povedali rodičia, ale nie je to také zlé... Stále si to predsa ty,
nezmenilo ťa to na príšeru... Cítiš snáď, že by ti to vzalo niečo z teba?“
„Nie, skôr mám pocit,
akoby som toho mala v sebe viac... Ďakujem ti. Chcela som ísť za Lydiou,
ale nenašla som ju. Stalo sa jej niečo?“
Bola nezvestná už dlho.
Nikto o nej nič nevedel od príchodu alfa svorky. Aspoň tak mu to povedali.
„Je s Deucalionom.
Tak skoro sa sem nevráti...“
„Ublíži jej?“
„Ako poznáme Lydiu, tak
skôr ona ublíži jemu, ak to bude
nutné...“
Allison sa usmiala. Jej
priateľka sa rozhodne o seba vedela dobre postarať. Dostala svoj pohár
vody a už bola naladená omnoho lepšie.
„Môžem sa u teba aj
osprchovať?“
„Áno, samozrejme...“
Ukázal na dvere vedúce
do kúpeľne.
Priniesol jej uteráky,
nejaké čisté tričko a nohavice, boli jeho, ale nemal doma žiadne
dievčenské veci, preto jej to muselo stačiť. Derekova sestra si na seba zatiaľ
nič nové nekúpila, okrem toho čo už mala na sebe. Allison si to všetko od neho
prevzala a zavrela za sebou dvere.
„Stiles!“ otec naňho
volal z kuchyne.
Hneď ako tam prišiel,
našiel ho sedieť v pracovnej nálade. Dokonca si do kuchyne nalepil
nástenku. To bolo vážne, znamenalo to, že nevie pohnúť s nejakým prípadom.
„S kým si to prišiel?“
„Allison nás prišla požiadať
o pomoc. Je premenená a nemá kam ísť.“
„Skvelé. Aspoň budem
mať spolubývajúcu...“
