pár: Stiles/Derek
varovanie: AU, vlkolak_Stiles, alfa Derek :D, smrť, vlčatá, vlčí pohľad na svet, úplne sa odkláňa od deja seriálu, šikanovanie, nenávisť seba samého, nie celkom mpreg
varovanie: AU, vlkolak_Stiles, alfa Derek :D, smrť, vlčatá, vlčí pohľad na svet, úplne sa odkláňa od deja seriálu, šikanovanie, nenávisť seba samého, nie celkom mpreg
počet kapitol: 5. (počet je pevne stanovený)
Obsah: Stiles (narodil sa ako vlkolak) už nejaký čas žije s divými (skutočnými) vlkmi, v ich svorke sa má dobre, nemá záujem vracať sa do ľudskej spoločnosti. Rozhodol sa tak z viacerých dôvodov. Jedným z nich je aj neprijatie a posmech so strany vlkolakov, kvôli tomu, že pokiaľ si zvolí úplnú zvieraciu podobu, tak sa stáva vlčicou, keďže jeho duchovnou druhou súčasťou, nie je vlk, ale vlčica.
Obsah: Stiles (narodil sa ako vlkolak) už nejaký čas žije s divými (skutočnými) vlkmi, v ich svorke sa má dobre, nemá záujem vracať sa do ľudskej spoločnosti. Rozhodol sa tak z viacerých dôvodov. Jedným z nich je aj neprijatie a posmech so strany vlkolakov, kvôli tomu, že pokiaľ si zvolí úplnú zvieraciu podobu, tak sa stáva vlčicou, keďže jeho duchovnou druhou súčasťou, nie je vlk, ale vlčica.
Poznámka: Keďže osnova je hotová, rozhodla som sa začať s menej komplikovanou novinkou. A oddýchnuť si trochu od páru M2. Je to len taká oddychovka, neberte to príliš vážne...
Pre navodenie atmosféry k tomuto páru odporúčam video, ktoré nájdete tu
Mladík sediaci na
kamennej dlažbe, prechádzal prstami po ryhách, ktoré predtým zrejme zanechal
jeho predchodca. Boli hlboko, cítil ich pod svojimi ostrými nechtami
a nemohol sa zbaviť pocitu, že čoskoro k nim pribudnú aj ďalšie.
Nepochybne tu bude veľmi dlho, v tomto malom súkromnom väzení, pre
neposlušných vlkolakov.
Pokúšal sa nevšímať si
pach krvi, ktorým bolo nasiaknuté jeho tričko, nereagovať na bolestné bodanie
kdesi v hrudníku. Premena bola príliš rýchla, jeho telo ešte teraz cítilo
následky toho, ako ho donútili sa premeniť späť do ľudského tela, príliš rýchlo
a bez toho, aby dbali na to, aby mal možnosť sa tomu poriadne prispôsobiť.
Kolená sa mu niekoľkokrát podlomili a napokon sa musel plaziť, aby sa
vôbec dokázal dostať do tejto polohy a neležal tvárou k zemi, tak ako
ho tam pôvodne s veľkou radosťou nechali.
Ona to spôsobila. Ona,
ktorá tvorila súčasť jeho bytosti a predsa bola preňho taká vzdialená,
taká nedosiahnuteľná. Nehovoril o žiadnej svojej láske z detstva, ale
skôr o svojej úplnej vlčej podobe. Tak ako ich to rodičia učili,
existovali tri podoby prejavov vlka. Mal to pred sebou, akoby sa to učil len
včera. Nebolo na škodu, keď si to ešte raz zopakoval, aj tak nemal nič na práci
a premýšľanie zrejme bude na dlhší čas jeho obľúbenou zábavou.
Prvá premena
predstavovala len zmenu očí a zubov, prípadne predĺženie nechtov, nazývala
sa minimálna premena. Niekedy sa
objavili len niektoré znaky, zvyčajne podľa toho, čo daný jedinec potreboval
urobiť.
Čiastočná
premena znamenala neklamnú prítomnosť viacerých súčastí
vlka, srsť, vlčí ksicht, behanie po štyroch a sebaovládania nastaveného na
maximum. Táto premena bola najčastejšie vyhľadávaná a boli vlkolaci, ktorí
nikdy nevyhľadávali premenu úplnú, keďže čiastočná sa dala lepšie kontrolovať
a nebola natoľko náročná na bolesť kvôli zachovaniu si takmer všetkých
fyzických proporcií ľudského tela.
Najťažšia premena,
a najmenej kontrolovaná bola tzv. úplná
premena do podoby vlka. Počas
minulých období, keď vlkolaci
nevedeli takmer nič o kontrole mysle a rituáloch, ktoré mohli udržať
vlka pod kontrolou, sa do nej menili počas každého splnu. Jednotlivé obrady sa
vyvinuli až neskôr, údajne vtedy, keď sa vo svete uvoľnilo napätie spôsobené
honmi na čarodejnicami a podobnými záležitosťami. Niektoré svorky túto
podobu už od svojich členov ani len nevyžadovali a bola považovaná skôr
len za nutné zlo, dokonca sa pracovalo na technikách ako zabrániť premieňaniu
do úplnej podoby. Väčšina moderných vlkolakov túto možnosť uvítala. Úplná
premena, ktorú nazývali často aj vrcholná, bola nepohodlná, vyžadovala si
strpenie lámania kostí a drvenia orgánov, nehovoriac o bolesti, ktorá
bola pri tejto premene nevyhnutná, kým pri predchádzajúcich kontrolovaných
verziách bola bolesť minimálna, táto premena posunula vlka späť
k prapôvodnej bolesti predkov. Stiles mal to šťastie, že jeho svorka pôvodnú premenu uznávala ako niečo posvätné
a kto túto premenu neovládal, bol považovaný za zbabelca. Toto mesto touto
tradíciou žilo, bola súčasťou sviatkov, svorkových záležitostí a celkového
statusu člena, ktorý výrazne ovplyvňovalo práve to, aký skvelý bol daný vlk.
Mala rozhodne aj svoje
dobré stránky, prinášala úplné uvoľnenie a oslobodenie sa od ľudských
starostí, úplný súzvuk s vlkom a možnosť nájsť si partnera
rýchlejšie, ako bežným spôsobom, keďže vlk sa v takýchto veciach mýli len
veľmi zriedkavo. Niektoré deti v ich svorke sa rodili aj v tzv. vlčom
stave, bola to tradícia, nikto to nespochybňoval a každý kto sa tak
narodil, bol zvyčajne považovaný za mimoriadne šťastného jedinca.
Stiles patril
k tej menšine, ktorá si túto premenu nedokázala užívať. Práve on musel mať
také šťastie, že jeho úplná podoba je vlčica.
Zistil to počas svojej
prvej premeny, keď deti učili ako postupne zvládať všetky stupne, nebolo to nič
príjemné. Keď mu to povedali, najprv tomu nechcel ani len veriť, ba čo viac
hneď sa to aj roznieslo. Všetci o tom hovorili, o tom, aké je z neho
dievča, keď sa premení. Stalo sa to
preto, lebo ich svorka sa považovala za priekopníka techniky návratu myšlienok. Po úplnej premene
skúsenejší jedinci zvyčajne dokázali vrátiť svoju myseľ späť a spomenúť si
na to, čo sa s nimi dialo.
Už aj tak bol
považovaný za slabý článok, toto ho rozhodne neposunulo ani o krok bližšie
k tých deckám, ktoré mohli pokojne kráčať školskými chodbami. Odvtedy túto
tradíciu doslova nenávidel. Vždy, keď mali decká možnosť predviesť sa vo
svojich podobách, rozprávať všetkým o tom, čo všetko sa od svojho druhého
ja naučili, on len sedel v kúte a pokúšal sa predstierať, že ho to
ani trochu nezaujíma. Keď bol malý, nikomu to až tak nevadilo, až na pár
posmeškov, ale keď dorástol, starší vlci so svorky sa mu vyhrážali, že ho
roztrhajú, ak sa niekedy počas niektorého svojho cyklu priblíži, k ich
úplným podobám.
Práve preto túto časť
držal od seba čo najviac oddelenú a nezúčastňoval sa akcií, pri ktorých
jeho svorka tak horlivo propagovala úplnú premenu. Zvyčajne ostával počas tých
výletov doma, nemal na výber. Nechcel sa zbytočne dostať do problémov s niektorým
s omnoho silnejších vlkov. Radšej sa držal v úzadí a úspešne
predstavoval, že neexistuje. Pokúšal sa skôr si hľadať priateľov medzi ľudskými
obyvateľmi mesta. Nateraz sa mu celkom darilo, našiel si svoju skupinu, ktorá
ho prijala a aj keď to neboli vlkolaci, cítil sa s nimi lepšie ako so
svojou vlastnou rodinou.
No práve teraz mu jeho
druhé ja spôsobilo omnoho závažnejší problém. Pozbieral v sebe dostatok sily,
na vnútornú komunikáciu a pustil sa do rozhovoru, o ktorom už dopredu
vedel, že bude jednostranný.
Prečo
si to urobila? Prečo si zabila toho muža? Bol to človek. Keď sa nám posmievali,
nikdy si neútočila. Prečo teraz?
Pokúšal sa s ňou
komunikovať, dostať sa k nej a vymámiť z nej odpovede, ale nemal
k nej prístup. Príliš sa izoloval od tejto svojej netradičnej časti. Túto
bariéru rozhodne nedokázal prekonať za pár hodín pobytu vo väzení. Nedokázal sa
zbaviť hnevu, nemohol potlačiť strach. Nebol jedným z tých vlkov čo by sa
sám odvážil čo i len ísť do lesa, nieto ešte niekoho smrteľne zraniť, ale
stalo sa to. Z nejakého dôvodu to urobila, ale potrestaní budú tak či tak
obaja. Nemohol proti tomu urobiť nič, len sa ďalej opierať o tú stenu a čakať,
kým sa do celej veci zapojí jeho otec. Ako šerif mal rozhodne isté právomoci,
ale podľa zaužívaných pravidiel si vyslúžil prísny trest.