Pár: Gareth David/John B. (Ianto Johnes/Jack Harkness z Torchwoodu)
Varovanie: 18+, ostatné veci ešte bližšie
nešpecifikované, ale rozhodne vzťah poručník/zverenec !
Obsah: Gareth David L. (17) žil už od
narodenia v detskom domove, jeho matka ho opustila, otec sa vzdal
rodičovských práv a nikdy ho nenavštevoval. Bol rovnaký ako všetky tie
ostatné deti, ktoré sa stali súčasťou systému. Pred dvomi rokmi sa však objavil muž, ktorý sa stal
jeho poručníkom, a on sa akosi nevedomky stal súčasťou života toho bohatého
a privilegovaného muža.
Predpokladaný počet kapitol : 10
Otočil sa na pohodlnej posteli,
hľadal teplo, ktoré ho predtým obklopovalo, to bol jeden dôvod, kvôli ktorému
sa prebudil zo spánku, ten druhý predstavovali tlmené hlasy. Uvedomil si, že
nespí vo svojej posteli, odmietol návrat do svojej izby. Odprevadil Lucy, lebo
sa stále ešte v dome nevyznala, keď už bolo dosť neskoro, ale sám sa
nevzdialil od svojho poručníka. Napriek všetkým ubezpečeniam ho nedokázal
nechať samého. Nebolo na tom nič zlé, obaja mali dostatok miesta pre seba.
Zdalo sa, že doktor možno prišiel skôr, ako to pôvodne predpokladali. Hlasy
náhle zosilneli, to ho prebralo takmer úplne. Opatrne vyliezol z postele
a presunul sa bližšie k dverám.
„Prečo stále riskuješ! Povedal
som ti, aby si sa do toho nemiešal. Sú to moje problémy. Ja si ich vyriešim!“
Doktorov hlas znel dosť
nahnevane.
„Buď ticho! Chceš snáď prebudiť
celý dom?“
Pán B sa ho pokúšal utíšiť tónom,
ktorý používal len vtedy, ak chcel, aby ho daná osoba na slovo poslúchla.
„Nie, nemám o to záujem.“
„Tak prestaň a vráť sa
domov. Teraz aj tak nič nevyriešime.“
„Poranila ti ruku.“
„Ubezpečujem ťa, že to nemala
v úmysle. Mierila omnoho vyššie...“
„Čo sa s ňou stalo?“
„To, čo s ostatnými, ktorí
sa pokúšajú pliesť do mojich vecí. Nemysli si, že som sa o ňu postaral
kvôli tebe. Až tak rád ťa nemám. Mal som iné dôvody, ktoré ma viedli
k stretu s ňou.“
„Ak tak si to nemal robiť. Trvám
na tom, že...“
„To nie je tvoja starosť. Prezrel
si ma. Je to dobré, čo viac ešte chceš, Simon.“
„Chcem, aby si mi sľúbil, že
s tým skončíš. Ten chlapec ti nebude vždy ošetrovať tvoje rany a ja
tiež nie, ak to takto pôjde ďalej, budem nútení... Odkiaľ si vlastne vedel, že
mu niečo také môžeš dovoliť... Bola to hrozná nezodpovednosť, John. Ten chlapec to mohol pokaziť...“
„A čo som mal asi tak robiť, keď
ty nie si v dosahu takmer nikdy, keď ťa potrebujem. Okrem toho vedel som,
že on to zvládne. Nezabúdaj, že som si ho preveroval. Osobne som sa povypytoval
ľudí, s ktorými žil. Viem, čo všetko dokáže a aj čo môže bez
problémov zvládnuť. A nemôžem ti nič sľúbiť, ak odmietaš byť naďalej mojím
lekárom zariadim sa podľa toho, ale ty by si mohol stratiť omnoho viac, keby si
sa vyvliekol z našej malej dohody.“
„Nezaťahuj to dieťa do svojich
vecí. Je ešte príliš mladý na to, aby sa s niečím takým dostal do
kontaktu.“
„S tým súhlasím. Toto bola
výnimočná situácia, ktorá sa nebude viac opakovať. To ostatné však nie je
v tvojej právomoci. Si môj priateľ, ale aj tak ťa musím upozorniť, že
niektoré veci sa nezmenia len preto, že si to ty tak praješ. Je neskoro.“
Nasledovala dlhá pauza, po ktorej
doktor jednoducho dodal.
„Tak dobre. Som vtom
s tebou, nech to bude akokoľvek, ja len nechcem, aby si skončil zle.“
Potom ešte spolu prehodili pár
viet, z ktorých vyplynulo, že doktor Simon napokon ostane spať
v jednej z izieb a neskôr sa k tomu ešte vrátia.
Gareth sa rýchlo vrátil do
postele, keď si uvedomil, že pán B by si mohol všimnúť, že ich počúval. Bolo to
zvláštne. Celý ten rozhovor vyzeral dosť podozrivo a on nemal chuť sa do
niečoho takého zapliesť. Predtým mu pripadalo zvláštne, že sa ho neopýtal na
jeho lekárske schopnosti, ale myslel si, že bol natoľko zaujatý bolesťou... Už
ani nevedel prečo ho už vtedy nezačal z niečoho podozrievať. Rozhodne
nemal dobrý pocit, keď sa dvere otvorili, a ešte viac sa to zhoršilo, keď
si uvedomil jeho fyzickú prítomnosť v posteli.
Pokúšal sa utíšiť svoje
myšlienky, všetky otázky zatlačiť kamsi hlboko. Bol zvedavý, ale nie natoľko,
aby urobil niečo, čo by mohol neskôr veľmi ľutovať. Myslel si, že počas tejto
noci ho už nič prekvapí, ale ukázalo sa, že tu stále bolo niečo, čo ho mohlo
dokonale vyviesť z miery.
Srdce mu takmer vynechalo pár
úderov, keď pocítil ako sa posunul tak, aby bol bližšie pri ňom. Jedna
z jeho rúk si ho priam majetnícky privinula k sebe. Cítil blízkosť
jeho tela, pochopil z čoho plynulo to teplo, ktoré mu predtým tak chýbalo.
Robil všetko pre to, aby sa
nepohol, aby nedal najavo, že to všetko cíti. Nič viac sa nedialo, to ho trochu
upokojilo, nechal to tak, zavrel oči a želal si len to, aby opäť mohol
pokojne zaspať.
