 |
| BONUS |
varovanie: bonus k poviedke Vlk, tzv. abusive relationship
pár: Danny/alfa dvojčatá
AIDEN
Už tradične, ako to
bolo v pôvodne svorke zvykom, napokon skončili na zasadaní kmeňovej rady.
Nech boli boje
akékoľvek kruté a konflikty akokoľvek nezvládnuteľné,
vždy sa napokon všetci ocitli v tejto veľkej miestnosti. Pomerne chladnej
a zariadenej len veľmi stroho, možno až priveľmi tradične, vzhľadom na to,
že to bolo kedysi miesto veľmi významného charakteru a vo vnútri boli
akékoľvek vášne a obavy schladené takmer neprirodzeným pokojom.
Tentoraz tam
s nimi bol aj Derek.
V pôvodnej svorke
momentálne známy ako nový alfa. Možno
by proti nemu dokázal otvorene vystupovať, keby už len z jeho postoja
a z toho čo povedal celkom jasne nevyplývalo, že miesto alfu svorky
nie je preňho natoľko atraktívne. Nesnažil sa im vziať ich postavenie, skôr im ponúkal pomoc so súčasnou situáciou, jediné čo
žiadal, bolo postavenie, ktoré patrilo jeho rodine... O toto miesto sa
ktovieako netrhal, skôr na ňom bolo vidieť, že ešte stále nie je presvedčený
o tom, či vôbec patrí hoci aj do tejto miestnosti.
Druhým dôvodom, kvôli
ktorému len ticho sedel a počúval novú zástupkyňu šamanov, bol nepokoj, zmocňujúci sa jeho tela, po odchode od partnera. Vlk mu dával najavo svoje
rozhorčenie nad tým, aký tvrdý k nemu bol. Nechcel Dannyho prijať, nechcel
ani len na okamih poľaviť vo svojom presvedčení, aj keď tá noc bola skrátka... neuveriteľná... ALE nepáčili sa mu muži... Niečo také odmietal
akceptovať, aj keď partnerova prítomnosť vlka naplnila potešením
a spokojnosťou.
Prinútil sa sústrediť
pozornosť na ďalšiu pomerne nezáživnú slovnú výmenu medzi Maran Morrellovou,
šamankou poslanou z ústredia, ako náhradu za predchádzajúceho šamana,
a pánom Wittemorom.
A keď členovia
rady zdvihli ruky a začali sa sčítať hlasy, napokon súhlasil
s predloženým návrhom.
„Ideš domov?“ opýtal sa
ho Ethan, keď boli konečne vonku z tej pekelne pokojnej miestnosti.
„Áno, a kam by si
tam mal podľa teba ísť...“
„Neviem, len som
myslel, že sa vrátime k partnerovi, keď...“
„Pozri, braček, ja
nebudem...“
„Ospravedlníš Dannymu
za to, čo si povedal a konečne ho plne akceptuješ...“
Brat si dovolil mu to
prikazovať, nebola to žiadosť. Rozhodne to tak znelo a takmer ho to opäť
rozhodilo, lebo čas z neho túžila poslúchnuť.
„Tak dobre, akceptujem
ho...“ počul ako to jeho vlk povedal, zatlačil ho natoľko, až to bolo takmer
neznesiteľné, aby sa dostal na povrch, a urobil si po svojom. To bol
začiatok jeho pomalej kapitulácie, už
začínal tušiť, že tento boj nemôže vyhrať.
