varovanie: bonus k poviedke Vlk, tzv. abusive relationship
pár: Danny/Ethan
poznámka:
Keďže do poviedky nechcem dávať všetky bočné línie a zbytočne ju
komplikovať inými pármi, rozhodla som sa popri hlavnej línii pridať aj
bonusové kratšie časti...
Táto časť sa odohráva pred začiatkom poviedky VLK.
Zvyšok týždňa nebol
ničím výnimočný. Stiles odišiel, už
to nebola téma dňa. Alfa a lovci dospeli k dohode, vyzeralo to takmer
akoby k ničomu vážnemu už nemalo dôjsť. Danny zotrvával po väčšinu času
doma, prípadne trávil čas s Jacksonom. Všetko plynulo tak, ako zvyčajne
bez nejakých väčších zmien. Takmer začínal veriť tomu, že to všetko na čo sa
chystali, bolo len výsledkom zlej interpretácie. Situácia s Ethanom bola
takisto pod kontrolou, Aiden naňho dával pozor na každom kroku, dalo by sa
povedať, že bol dostatočne chránený pred vlčími pazúrmi a tesákmi. Mohol
sa voľne pohybovať po školskej budove, aj keď pre istotu udržiaval od dvojčiat
bezpečný odstup. Počas dňa ho správami ostreľovala len Lydia.
Už
za tebou prišiel? L
Nie.
D
Tak to pokračovalo až
do večera. Bola veľmi zvedavá na to, či jej to zaklínadlo vyšlo. No žiadalo si
to čas.
Skúšali spolu nové kúzlo. Lydia k nemu chcela
prilákať jeho ducha vlka, keďže sa
jej zveril s tým, aký bezbranný si pripadá. Veľmi by mu to pomohlo, ale
bolo to veľmi zložité vyvolávacie zaklínadlo, preto ho vykonala ona a zatiaľ
len čakali, či mu duch prejaví svoju priazeň. Ak by sa to podarilo
a zblížil by sa s ním, mohol by na seba prevziať niektoré zo
schopností vlkolakov. Zatiaľ mal nosiť prívesok s vlkom, ktorý by mal
uzavrieť kúzlo a počká si, kým sa mu on sám ozve. Zrejme sa ešte nebude premieňať, ale ak si ho
obľúbi už teraz, neskôr to bude preňho omnoho ľahšie. Tešil sa na stretnutie
s ním a pripravoval preňho dar, pre istotu už večer, keby sa náhodou
ukázal, no namiesto éterického ducha vlka, zaznel svorkový alarm.
Rozblikali sa červené
svetlá, začul praskot a krik, toto v žiadnom prípade nespôsobil duvlk. (skratka od duch vlka) Bolo to niečo iné, niečo smrtiace. Počul ako
niekto vtrhol do ich domu, potom ďalšie praskanie a krik. Napokon
niekto otvoril dvere na jeho izbe. Bol to nejaký neznámy vlkolak, podľa stavby
tela dospelý muž, podľa očí alfa.
„Nechajte môjho syna,
je to človek!“ počul ako jeho mama vykríkla.
Nemal ani len najmenšiu
šancu, všetky obranné zaklínadlá mal v taške, nepoznal žiadne, ktoré by sa
dalo len tak vysloviť bez toho, aby upadol do bezvedomia. To by mu asi
nepomohlo a rovnako ani to, keby bol zranený, tak sa nechal tým mužom
vyviesť von.
Bol to alfa, jeho rodičia
boli obyčajní gama vlci, poslúchli tiež. Očakávali, že ich alfa to jednoducho vyrieši tak, ako vždy. Danny na to mal úplne
iný názor, chcel čo najskôr nájsť Lydiu.
Priviedli ho
k nejakému neznámemu mužovi, napriek pokročilej nočnej hodine mal na
očiach slnečné okuliare. Opieral sa o paličku a nevyzeral nijak
hrozivo, ale Danny pochopil, že už to zrejme začalo.
S hrôzou si
uvedomil, že všade okolo nich prebieha krutý boj, cudzia svorka útočila na
bezbranných obyvateľov, nedržali sa tu hliadky ani nič podobné, prepadli ich
ešte počas spánku, to veštecké kocky neukázali, hovorili len o temnote,
o smrti, o nebezpečenstve, ale ani presne nestanovili tú noc, keď sa
to stane...
Keďže bol naozaj
človek, odviedli ho nabok od ostatných k hlúčiku ľudských detí, ktoré boli
spolu s Lydiou zavreté,
v akejsi klietke narýchlo vytvorenej z rôzneho materiálu. Teraz už
naozaj prišiel čas niečo robiť, niečo... čokoľvek... Ľudia sa bezmocne krčili
na pravej strane, Lydia stála na ľavej a držala sa pletiva.
„Mali sme ich varovať!“
štekol po nej, hneď ako ho tam ten vlk strčil. Nikto si ich nevšímal, ľudské
deti boli v šoku.
„Nie, nemohli sme...“
sykla nahnevane a ani naňho nepozrela, po celý čas upierala pohľad na
vodcu tej nebezpečnej svorky.
„Zabijú nás...“
„Nie, neurobia to...“
„Ty si fakt...“ rád by
to zvalil len na ňu, ale vidieť to na vlastné oči to nebolo také isté, ako
veštiť z kociek, tiekla tam krv, skutočná, a boli zranení ich
priatelia, známi, všetci čo mohli bojovali...
No rozhodne začali
všetci kričať, keď si to jeden veľký alfa
namieril k nim. Tohto však veľmi dobre poznal. Alfa dvojčatá vyrazili
v klietke otvor, všetci začali bezhlavo utekať rôznymi smermi.
Lydia kráčala rovno
k vodcovi vlkolakov. Obdivoval jej odvahu, ale nemohol zdieľať jej osud.
Danny nemohol ísť
nikam, alfa dvojčatá ho uväznili vo
svojom zovretí a ťahali do lesa.
Bránil sa, ale
nepustili ho, len si tým spôsobil menšie
odreniny. Konáre ho udierali do tváre, nemohol prehovoriť, nemohol urobiť nič
na svoju obranu, napokon zastali... Bol odhodený niekam ku stromu.
„Musíte sa tam vrátiť
potrebujú vás!“ upozornil na bitku, ktorá ešte ani zďaleka neskončila.
„Najprv potrebujeme
teba,“ alfa sa po ňom natiahol, uskočil, len tak-tak sa dostal z jeho
dosahu.
„Teraz na to nie je
čas...“
„Poponáhľame sa.“
Ďalší skok dostal alfu
priamo naňho. Ležal na zemi ledva lapal po dychu a cítil na sebe to ťažké
a mimoriadne svalnaté telo.
Pazúry preťali
oblečenie, dotkli sa aj pokožky...
Alfa neprestal, kým
Danny nebol úplne nahý, do chrbta ho tlačili kamene a mal ho
v zovretí smrtiacej bytosti.
„Nie, prestaň...“
zanariekal, keď mu tá drsná ruka zatlačila na krk. Na pleci pocítil dotyk
jazyka, jemne mapoval zatiaľ ešte nepoškodenú pokožku. Danny sa pokúsil ho
kopnúť, ale nevyšlo to podľa jeho predstáv, namiesto toho, aby sa trafil, iba
mu uľahčil prístup k jeho telu...
„Mlč!“
Alfa naňho ešte raz
pozrel, červené oči žiarili v tme.
Opäť sa pokúsil
vyšmyknúť z jeho zovretia, tentoraz sa mu podarilo ho udrieť. Dostal úder
späť taký silný, až na pár sekúnd stratil pojem o svete. V hlave mu
hučalo, nič nevidel, nič nepočul, vnímal len tú intenzívnu bolesť... Nestratil vedomie úplne, ale bol
v stave, keď by si zrejme nevedel s istotou vybaviť ani svoje meno...
Pocítil v sebe akýsi neznámy tlak, niečo mu to pripomínalo, ale nevedel,
čo presne... Pár minút akosi nedokázal o ničom rozmýšľať...
Bolestne zastonal,
niečo doňho vstúpilo, niečo čo si plne začal uvedomovať, až keď sa jeho mozog
opäť reštartoval. Natoľko ho to vypĺňalo, až to bolo takmer neznesiteľné...
A pokračovalo to stále hlbšie, stále intenzívnejšie...
Pevnejšie zovrel svaly,
zabolelo to ešte viac, tak ich opäť trochu uvoľnil a začal sa
prispôsobovať. Jeho telo bolo dráždené jazykom, ktorý hľadal tie najcitlivejšie
miesta, páčilo by sa mu to, keby sa neobával toho, čo... Nevedel, čo prevažuje
či bolesť či slasť... Nedokázal už viac o ničom premýšľať, prispôsobil sa
telu, ktoré si ho nenásytne bralo... Až kým sa všetko nevystupňovalo, až po
poslednú hranicu... Alfa dosiahol uspokojenie, on len slabú odozvu toho, čo by
sa uspokojením malo nazývať.
Siahol si medzi nohy
a pocítil ako mu na ruku kvaplo niečo vlhké, rozhodne krvácal, aj odtiaľ
to sa mu ešte nestalo...
„Sakra...“
A práve vtedy, keď
zabudol na ostražitosť mu do pleca preniklo
niečo ostré... Alfa ho uhryzol ho a pustil. Potom sledoval, ako sa jeho
telo začína chvieť a rozdeľovať... Ďalšia krv to už bolo naňho priveľa, no
statočne sa držal na nohách.
„Prepáč, nechcel som to
až takto... Nemám skúsenosti...ja...“ nešikovne sa ospravedlňoval Ethan. Chcel
mu pomôcť, podoprieť ho, ale on jeho ruku odstrčil. Aiden tam len stál
a vrčal na nich, zrejme zvádzal dosť veľký boj so svojím osobným vlkom.
„Daj mi pokoj! Postarám
sa o seba sám.“
Boj sa presunul bližšie
k nim. Tentoraz to bolo naozaj zlé, lebo ich uvidel alfa pôvodnej svorky.
Otec Ethana a Aidena v nemom úžase hľadel na svojich nahých synov
a naňho. Vlci videli v tme dostatočne dobre.
Danny ani nestihol
otvoriť ústa, alfa naňho zaútočil a bol by ho zrejme okamžite zabil, keby
mu vtom dvojčatá nezabránili. No napriek tomu ho stihol zraniť tak, že už len
ležal na zemi a krvácal. Ničoho iného nebolo schopný.
„Čo to má znamenať? Čo
ste to urobili!“
„Otec, ja ti to
vysvetlím...“ Aiden vystúpil dopredu, zrejme chcel niečo povedať, ale bol
prudko odhodený na bok.
„Zabijete ho rozumiete!
To je vaša jediná šanca... Opäť sa spojte a zabite ho!“ prikázal im.
„Nie, teraz to už
nemôžem urobiť. Môj vlk to tak chcel... Ja nie som ako Ethan, ale nemôžem
dovoliť, aby...“
„Potom ma musíte zabiť,
lebo ja to dokončím...“ opäť útočil.
Nevedel ako dlho to
trvalo, bolo mu to jedno, aj tak stratil veľa krvi, neostávalo mu dosť času...
A potom to uvidel, duch bieleho vlka, jeho energia ho držala pri živote...
Chcel ho osloviť, chcel sa ho dotknúť, ale nemohol... Bol len držaný
v bezpečí energie, ktorá tíšila jeho bolesť...
Danny len matne vnímal,
čo sa okolo neho dialo...
Aiden zastavil svojho
otca, telo staršieho vlkolaka dopadlo na zem rozhryzené a zničené na
nepoznanie...
Ethan sa vrátil
k nemu. Zdvihol ho do náručia, potom už svojho bieleho vlka nevidel.
