Obsah: Gareth David L. (17) žil už od
narodenia v detskom domove, jeho matka ho opustila, otec sa vzdal
rodičovských práv a nikdy ho nenavštevoval. Bol rovnaký ako všetky tie
ostatné deti, ktoré sa stali súčasťou systému. Pred dvomi rokmi sa však objavil muž, ktorý sa stal
jeho poručníkom, a on sa akosi nevedomky stal súčasťou života toho bohatého
a privilegovaného muža.
Poznámka:Na konci nájdete malú anketu, keďže sme 3 kapitoly od oficiálneho záveru (tri kapitoly, ktoré ešte neviem koľko budú mať častí)
Ráno sa zobudil veľmi skoro.
Prekvapivo spal celkom dobre, na žiadne znepokojivé sny si nespomínal, možno to
bolo spôsobené tým, akú výhodnú polohu si našlo jeho telo. Chcel zavrieť oči
a spať ďalej, lebo sa cítil v bezpečí a všade okolo neho bola
ešte tma, ale na zdanlivo celkom nepatrný pohyb, zareagovalo telo jeho poručníka.
Skôr než stihol čokoľvek urobiť, bol pritlačený hlbšie do postele, bolo to
takmer ako obranné gesto, vzhľadom na to, že na krku pocítil jeho ruku. Zľakol
sa. Po prvý raz sa ho naozaj bál. Hlas sa mu zasekol v hrdle, nevedel, čo
by mal povedať. Pán B sa však veľmi rýchlo spamätal, povolil zovretie.
„Gareth, mrzí ma to... Ublížil
som ti?“ odtiahol sa od neho na svoju stranu.
„Nie, to je v poriadku.“
„Nemal som dovoliť, aby si tu
ostával. Nie potom, čo sa stalo.“
Pán B ho predtým než zaspali
varoval predtým, čo sa mu niekedy stáva, pokiaľ ho niekto prebudí. Povedal mu,
že zvyčajne s nikým takto dlho nespáva, hlavne nie celú noc, že to môže byť svojím spôsobom aj nebezpečné.
Teraz už vedel, ako presne to myslel. Niektoré aspekty výcviku, ktorý
absolvoval mali v sebe aj takéto negatívne dôsledky, vtedy údajne
neuvažoval o tom, že si niekoho pripustí tak blízko k telu.
„Svoj názor som nezmenil. Chcem
byť s tebou... Zvykneš si na mňa a naučíš sa mi dôverovať...“ vrátil sa
späť do overenej a pomerne príjemnej polohy a úspešne odolával
nutkaniu pošúchať si krk. Dúfal, že ráno tam nebude mať žiadne stopy po tejto
malej nehode. Pocítil ako ho pán B objal a jeho ruka chvíľu prechádzala po
jeho tele v takmer upokojujúcom rytme. Gareth si až teraz uvedomil, ako
prudko mu tlčie srdce, ako sa toho čo sa stalo zľakol. No napriek tomu by nič
nevymenil za ten dotyk. Dnes to medzi nimi bolo iné, akoby prešli do inej formy
ich vzťahu, chcel byť len v jeho objatí, byť na blízku a nič viac.
„Prečo ti nemôžem nič odmietnuť.
Mal by som, ale nemôžem...“
„Pretože ma ľúbiš?“ obával sa
tých slov, on sám ich používal len veľmi zriedkavo, lebo sa obával ich účinku.
„Zdá sa, že je to tak, ale
nabudúce si dáme väčší pozor.“
„Súhlasím,“ zamumlal spokojne, opäť
zatvoril oči, len na chvíľu, len aby zintenzívnil tie pocity, netušil, že tak
rýchlo opäť zaspí.
Prebudil sa, až keď pocítil ako
sa niekto nad ním nakláňa. Nebol to však jeho poručník, ale isté mimoriadne
špeciálne dievča. Najprv ho to trochu zamrzelo, keďže počas celej tej noci
zotrvávali v rodinnom móde a k ďalšiemu
bozku ani k iným veciam sa už nedostali... Tlmene zazíval a pokúšal sa
posadiť, ale akosi mu to nešlo.
„No tak, preber sa už...“
netrpezlivo ho pobádala kamarátka.
„Lucy?“
„Som to ja. Ako vidíš, prišla som
ťa dostať z postele...“
Bola bledšia než zvyčajne. Mala
urobený francúzsky vrkoč a vo vlasoch kvet. Rozhodne sa teda musela dostať
do pazúrov ich domácej, keďže Simon zrejme takéto účesy robiť nevedel. Spomenul
si, kde presne včera visela a na chvíľu to v ňom vyvolalo pomerne
nepríjemné pocity, ktoré vzápätí vystriedala úľava. Pevne ju objal a držal
ju tak, až kým sa mu sama nevykrútila.
„Čo je to s tebou? Na to
nemáme čas. Čakajú nás raňajky a potom pôjdeme obaja do školy,“
Podľa toho, ako sa tvárila bolo
jasné, že si na nič nespomína. Nevedel, ako jej to vysvetlili, ale bol vďačný
za to, že tú záležitosť pred ňou ani len nespomenuli. Úplne stačilo, že to bude
musieť mať pred očami on. Keď si predstavil, že ho niekto nútil, aby na ňu
strieľal...
„Ako dopadol ten tvoj projekt?“
opýtal sa pre istotu.
„Celkom dobre. Všetkým sa to
páčilo, ale potom mi akosi prišlo zle... Cez veľkú prestávku... Doktor Simon sa
o mňa postaral. Vraj nejaká alergia na to, čo sme jedli... Ostala som
potom u vás...Zvláštne, nikdy mi nič nebýva, ale ktovie...“
„A ty máš už partnerku?“
„Áno, vyšlo to a dokonca som
mal pozvať aj teba, ale teraz neviem či je to...“ nechcel jej to povedať, ale
natoľko ho šokovalo, že jej nemusí nič vysvetľovať, že to z neho akosi
vyskočilo bez toho, aby tomu prikladal dôraz.
„Len mi to pekne dopovedz. Tak na
to som naozaj zvedavá.“
„Môj kamarát Max, poznáš ho
však... Už som ti o ňom hovoril,“ nevedel, akoby sa mal teraz z toho dostať,
nebol veľmi dobrý klamár a keď sa to už rozbehlo, akosi netušil, kam by to
celé malo smerovať.
„No áno, párkrát.“
„Chcel, aby som ťa pozval... Ak
chceš vezmem ťa tam ja, zruším to moje predošlé pozvanie, neviem prečo mi to
nenapadlo skôr... “ nevadilo mu mať pri sebe dve dievčatá, rozhodne by jej
doprial ten zážitok, ale nebol si istý, že je Max stále na ich strane, hlavne
potom, čo vyviedol jeho otec. Každopádne on sám nikdy nepôsobil ako nejaký
zločinec, ale skôr ako normálne dieťa. No teraz o tom nebol až taký
presvedčený.
„Asi preto, že som ako tvoja
sestra.“
„To je pravda. Zrejme to už bude
tak.“
„Nevadilo mu, že moja tvár je...“
zvyčajne nemala problém o tom hovoriť, ale plesy a všetky tie veci
boli zrejme pre dievčatá veľmi dôležité.
„Nie, povedal, že to nevadí.“
„Zaujímavé, to sa mi ešte
nestalo... A ty hlavne neruš to svoje pozvanie, to by bolo od teba veľmi
nepekné. Ak si to už raz sľúbil, nemôžeš to len tak zrušiť. Chcela by som s ním
ísť, len tak, pre zábavu... Budeme sa držať blízko vás a nebudem dlho...
Pokiaľ to naši z domova povolia... alebo máš nejaký konkrétny dôvod, kvôli
ktorému nechceš, aby som šla s ním?“
„Nie, nemám.“
„To som rada, ale aj tak asi
nebudem môcť ísť. Nemám žiadne vhodné šaty...“ bolo na nej vidieť, že ju to
dosť zamrzelo. Chcel jej urobiť radosť, chcel ju tam zobrať. Možno by to s ňou
naozaj bol omnoho príjemnejší večer.
„To by nebol problém, nejaké ti požičiame...horšie je, že musím
pozisťovať ako je to zo vstupom. To vieš, v našej škole je to trochu ako
uzavreté, ešte ti dám vedieť...“
Začínal si zvykať na to, že jej
nebude môcť povedať celú pravdu, ale uvedomoval si, že ak by jej povedal o tom,
čo sa stalo, musel by hovoriť o veciach, do ktorých nesmie byť zapletená.
Mal pocit, že ho to celé zmenilo, celá tá vec... Už to nebolo také ako predtým
a nechcel, aby sa aj ona zaplietla do takých vecí. Dúfal, že Max je
nepredstavuje hrozbu, okrem toho mala to byť len školská akcia, nič výnimočné. Najprv
si chcel preveriť svojho priateľa, a to, či stojí na jeho strane.
Poznámka autorkyrps:
Uvažujem o tom, či túto poviedku úplne uzavrieť, alebo ešte urobiť pokračovanie. Dám to tentoraz na hlasovanie. (Keďže mám aj iné nápady aj iné poviedky a tak...)
Pokračovanie by bolo také, že Gareth už vyštudoval medicínu, čas by bol po vysokej škole, aj Lucy by už vyrástla... :D
Skrátka bolo by to už skôr také, čo s nimi bolo ďalej...
Dôležité: 1.Či už bude pokračovanie alebo nie záver bude aj tak taký, aby to bolo uspokojivo uzavreté (pre každý prípad)
2. Pokračovanie by bolo kratšie, niečo ako doplnenie ďalšieho života postáv, max 5. kapitol.
3. záujem o pokračovanie vyhodnotím po vložení 9. kapitoly posl. časti....
Miniaplikace
