arovanie: 18+, ostatné veci ešte bližšie
nešpecifikované, ale rozhodne vzťah poručník/zverenec !
Obsah: Gareth David L. (17) žil už od
narodenia v detskom domove, jeho matka ho opustila, otec sa vzdal
rodičovských práv a nikdy ho nenavštevoval. Bol rovnaký ako všetky tie
ostatné deti, ktoré sa stali súčasťou systému. Pred dvomi rokmi sa však objavil muž, ktorý sa stal
jeho poručníkom, a on sa akosi nevedomky stal súčasťou života toho bohatého
a privilegovaného muža.
varovanie: násilie, smrť.
Neskôr večer...
Gareth sedel na posteli. Opieral
sa o vankúše a užíval si to, že je konečne doma. A nehrozí mu už
žiadne nebezpečenstvo. Po návrate domov ich čakal rozhorčený odkaz z detského
domova, ale pán B nasadil svoj vyjednávací postoj a veľmi pekne a podrobne
im vysvetlil, čo sa stalo. Samozrejme nebola na tom ani štipka pravdy, ale tá
žena s detského domova na to skončila. Možno to čiastočne spôsobilo aj to,
že ešte stále ich dosť dôkladne sponzoroval, preto okamžite zmenila svoj spôsob
vyjadrovania, keď si vzal do rúk telefón a začal sa s ňou zhovárať.
Lucy bola našťastie ešte v poriadku, ale rozhodne nemohla ísť späť, keďže
Simon povedal, že bude mimo ešte pár hodín. Povedal, že na ňu dohliadne aj počas
noci a povedal, že pokiaľ by sa dialo niečo mimoriadne dá im vedieť. Gareth
nebol nadšený tým, že ostane práve s týmto doktorom, ale potreboval si
isté veci vyjasniť so svojím poručníkom, a rozhodne nemal v úmysle to
preťahovať do nasledujúceho dňa. Nezdalo sa však, že pán B má chuť na
zdôverovanie.
Mlčky stál pri okne, dával si
pozor, aby sa neopieral o zranenú ruku a bol k nemu obrátený
chrbtom. Gareth ho túžil objať, ale nevedel, či si niečo také môže dovoliť.
Trpezlivo čakal, kým sa k nemu sám obráti.
Trvalo dlho, kým sa k nemu napokon
otočil, takmer váhavo pristúpil k posteli. Jeho tvár nebola chladná ako
zvyčajne, nebolo na nej ani zmienky po zvyčajnom sebaovládaní a jeho postoj
prezrádzal, že aj naňho toho bolo viac než dosť.
„Gareth, o istých veciach sa
musíme porozprávať, ale najprv...“ sadol si k nemu na posteľ a objal ho,
dosť silno, ale nie natoľko, aby mu ublížil. Blízkosť jeho tela mu priniesla
úľavu, nebál sa. Nech bol pán B kýmkoľvek stále bol dôležitou súčasťou jeho
života. Pobozkali sa, jemne, váhavo, skoro akoby sa báli, že tým môžu jeden
druhému ublížiť. Druhý bozk bol plný toho, čo si nemohli povedať, toho čo by
ani jeden z nich nevyslovil, ale obklopilo ich to natoľko, že to vedeli.
Dosť neochotne sa od seba
oddelili, ostali ležať vedľa seba.
„Predpokladám, že vieš čo ťa čaká.
Ušiel si od osobného strážcu... Na tom sme sa nedohodli...“
„Je mi to jasné.“
Tušil, že sa to nezaobíde bez
trestu. Nanešťastie to neznamenalo nič fyzické, ale len nejaké obmedzenia čo sa
týkalo jeho bežných privilégií.
„Takže nemôžem ísť na ples?“
opýtal sa s predstieranou ľútosťou.
„Obávam sa, že tam ísť musíš. Je
to školská akcia. To sa do tvojho trestu nepočíta.“
„To je škoda,“ zamumlal
nespokojne. Nemal rád takéto slávnosti o nič viac než predtým, aj keď
tancovať vedel, ale keďže nemohol mať partnera podľa svojich predstáv tušil, že
ho to bude stáť veľa úsilia.
„Cez víkend ťa čaká brigáda v našom ovocnom
sade. Predpokladám, že oceníš zapojenie sa do práce pri zbieraní...“
Gareth takéto veci rozhodne nemal
rád. Rozhodne si vedel predstaviť lepšie víkendové činnosti ako byť na povel
tunajšiemu záhradníkovi a jeho úžasnému synovi. Ten chlapec sa zas bude
tváriť, ako *hej ty zbohatlík, nevieš čo
znamená život a ja ti to ukážem. Tento jeho pohľad už dávno poznal.
Nebolo to po prvý raz čo sa musel pracovne angažovať v sade. Bol to však
jeden z tých miernejších trestov, aj keď vedel, že sa pri tých dvoch
poriadne zapotí. Prikývol na znamenie toho, že nemá žiadne námietky.
„Čo sa týka tej dnešnej
záležitosti, mohol by som ti to vysvetľovať celú noc, a to by si zrejme
zajtra zaspal do školy, takže máš tri otázky, na ktoré ti dnes odpoviem
pravdivo a bez vytáčok, to ostatné neskôr.“
Gareth sa nespokojne zamračil.
Pokúšal sa vtesnať svojich 1000 otázok do troch najhlavnejších. Vedel, že pán B
to myslí vážne a nič viac z neho nedostane. Na to ho poznal až príliš
dobre.
„Tak... napríklad... Ako si sa
stal tým...“ nechcel to vysloviť pre prípad, že by to nebolo bezpečné.
„To je jedna z tých najzložitejších
otázok.“
Pán B sa obrátil k nemu a oprel
sa o zdravú ruku.
„Bol som obyčajné dieťa. Bohaté,
s dobrými školami. Moja mama a ja sme mali veľmi dobrý vzťah, otec
bol takisto celkom v poriadku, žil som v bežnej rodine... Všetko bolo
normálne, až do chvíle, keď nás s matkou uniesli. Bol som ešte veľmi malý,
ešte na prvom stupni základnej školy... Všetko sa zbehlo tak rýchlo... Kým som
si stihol uvedomiť, čo sa deje, náš ochrankár bol mŕtvy a my sme boli už
zviazaní.... Mama mi povedala, že všetko bude v poriadku... že sa nám nič
nemôže stať... Pár dní nás tam držali, povedali, že ak otec zaplatí výkupné nič
sa nám nemôže stať...“ náhle zmĺkol a chvíľu naňho len hľadel... Tak inak,
akoby to nebol ten istý neohrozený muž, ktorého poznal, akoby v ňom kdesi
bolo slabé miesto, niečo do čoho stačí len raz rýpnuť a všetko pôjde do
čerta.
„To ma veľmi mrzí... Prepáč, ja
sľubujem, že už nikdy takto neutečiem... Nechcel som ti privodiť takéto
spomienky... Ak nemôžeš o tom hovoriť, tak nemusíš...
„To je v poriadku. Chcem to
dokončiť. Čakali sme a čakali a peniaze neprichádzali.... začínali
byť čoraz nervóznejší... Zhoršovalo sa to, každým ďalším dňom... Napokon
pochopili, že nikto im nezaplatí... Pamätám si na tú noc, tak akoby to bolo len
včera...“
Malý chlapček sedel sám na špinavej podlahe. Počul krik svojej matky,
počul zvuky, ktoré nenávidel. Výkriky
bolesti, smiech, vedel, že keď sa otvoria tie dvere, jeho matka bude opäť
zbitá, celá od krvi, ostane ležať na zemi a oni ju vhodia späť do tej
hroznej izby. Počas tej noci však všetko bolo iné, krik sa stále stupňoval,
bolo počuť niečo ako údery, ale také to tam bolo stále. Dvere sa odchýlili a on pocítil ako ho
jeden z nich vyvliekol z miestnosti. Nevedel, kto sú, stále mali na
hlavách masky a ich hlasy boli, akoby niečím zastreté. Uvidel na zemi telo svojej matky, bolo
doriadené na nepoznanie.
Kľakol si k nej, priložil hlavu na jej hruď, chcel počuť či aspoň
dýcha. Nič nezachytil. Na sebe cítil len krv.
„Mami?“
Žiadna reakcia.
Nepohla sa, ani keď ju chytil za ruku, necítil vydesený klepot jej
srdca tak, ako vždy, keď ho objala.
Gareth nedokázal nič povedať, len
sa naňho šokovane díval. Niečo také neočakával.
„Sedel som tam celé hodiny.
Dlážka bola mokrá od jej krvi a ja som tam len sedel... Všetko sa so mnou
krútilo... Povedali, že sa ešte raz
pokúsia o kontakt a pokiaľ bude neúspešný, pôjdem za svojou mamou. Nemohol
som urobiť nič len tam sedieť a držať sa jej. O pár hodín neskôr sa
polícii podarilo nás vypátrať, únoscovia zrejme urobili chybu počas toho
posledného hovoru, možno to bolo tým videom, ktoré otcovi poslali... Neviem
presne čo sa vtedy stalo, dôležité bolo to, že ma našli a zachránili...“
znelo to takmer posmešne, akoby chcel povedať, že jeho možno zachránili, ale
niekto ďalší nepochybne takisto dôležitý nemal také veľké šťastie.
„Čo sa stalo s únoscami?“
„Zásahový tím ich zastrelil.
Prišli rýchlo a nečakane... To sa im naozaj podarilo. Musím to uznať, že
to bola skvelá akcia. Potom už nič nebolo ako predtým... Mal som problémy s agresivitou,
cítil som, že sa niečo vo mne nenávratne zmenilo... Bojoval som s tým a pokúšal
som sa udržať svoj hnev na uzde, tým, že som začal neskôr chodiť na bojové
umenia, učil som sa nové techniky, vyskúšal som aj lukosteľbu, aby som
nadobudol trochu tej duševnej rovnováhy, upokojovalo ma to, mať pred sebou
terč, musieť sa sústrediť... Myslel som si, že mám všetko pod kontrolou, že som
to zvládol a už sa to nikdy nevráti, že som opäť v poriadku, vyrástol
som, zamiloval som sa a chcel som mať rodinu... To všetko sa však vrátilo
späť kvôli tomu o čom si už počul. Bola zastrelená a všetko sa opäť
rozbehlo. Ten istý hnev, tá istá bezmocnosť... Potreboval som spôsob, akým
kontrolovať svoj hnev, a tým je on.“
Poznámka autorky:
Lukostrelca si požičiavam s Arrow, takže no ono je to tak aj napol Arrow AU, nanešťastie nie je môj... i keď ani Garetha nevlastním :( To len tak pre poriadok...
Aj keď v Arrow je ten temný lukostrelec v čiernom úplne zlý, u mňa je zlý len tak napol...
SPOILER K SERIÁLU ARROW !!!!
Dnes som dopozerala Arrow season 1. Bála som sa o pár obľúbených postáv, nakoniec to dopadlo v rámci možností v pohode, až na jednu vec sa mi tam nepáči, ale znesiem, keďže sa nestalo to, čo som sa si myslela, že to celé pokazí, ale bol tam skvelý súboj temného Lukostrelca a zeleného :)Síce nie moc dobre to vyzerá tam s DA, ale v predchádzajúcich zápasoch to schytal zelený, takže no... a ten je kladný hrdina a to viete, ako to dopadá.
Kto by chcel náhodou vidieť, odporúčam toto video.
