Varovanie: 18+, ostatné veci ešte bližšie
nešpecifikované, ale rozhodne vzťah poručník/zverenec !
Obsah: Gareth David L. (17) žil už od
narodenia v detskom domove, jeho matka ho opustila, otec sa vzdal
rodičovských práv a nikdy ho nenavštevoval. Bol rovnaký ako všetky tie
ostatné deti, ktoré sa stali súčasťou systému. Pred dvomi rokmi sa však objavil muž, ktorý sa stal
jeho poručníkom, a on sa akosi nevedomky stal súčasťou života toho bohatého
a privilegovaného muža.
Poznámka: Mám pocit, že som asi úplný idiot. Musím to dakam zas napísať, lebo inak mi to zas nedá pokoj. Ľahká skúška, všetci to urobili a ja ako idiot nie a pritom som aj mala napísané toho dosť a nechce sa mi veriť, že no... akože z takého v pohode predmetu sa mi to ešte nestalo... :( Toto asi fakt nie je môj rok... A učila som sa, keby nie tak by ma to vôbec neštvalo. Akože ja sa na to fakt môžem... Ale nie, aspoň ma to prebudí, nakopne síce bolestivo,ale aj tak... Nabudúce snáď to bude lepšie.
Problém je vtom, že to zas nemôžem brať až tak vážne a tak, lebo tak mi bude zle, že sa z toho nespamätám., takže sa musím nejako držať v pohode... lebo inak neviem, ale štve ma to. :( :(
Mal pocit, akoby blízko srdca
pocítil bolestivé bodnutie. Celý svet zastal, zhlukol sa do toho jediného
okamihu, kedy si prial vymazať zo sveta svoju existenciu, len preto, aby
nemusel hľadieť do tváre uškŕňajúcej sa reality. Oboma rukami pevne zovrel luk,
pokúšal sa zhlboka dýchať, aby prekonal prvý záchvev nevoľnosti. To bolo však
všetko, čo dokázal urobiť, len tam stál a bezmocne hľadel na svoju
priateľku. Neodvážil sa pozrieť na Lukostrelca, obával sa, že by sa mohol
nejakým spôsobom prezradiť. Cítil sa tam taký sám, úplne oddelený od všetkého
čo sa dialo okolo neho. A bolo mu čoraz horšie. Cítil ako sa mu luk v rukách
začína triasť, ako bledne, hlava sa mu zakrútila, pustil luk a spadol by
na zem, nebyť Lukostrelca, ktorý ho dosť nešetrne dostal späť na nohy. Stihol
sa k nemu ešte nakloniť a pošepkať mu: „Teraz to nevzdávaj, Gareth...“
Nemohol. Nedokázal byť taký silný
ako on. Nedokázal by tam len tak stáť a vystreliť na ňu. Niečo také bolo
preňho absolútne nemysliteľné. Nebol na to pripravený, nebol vo veku, kedy by
niečo také vôbec mal riešiť.
Pozrel na únoscu a pokrútil hlavou:
„Nemôžem. Robte si čo chcete, ale ja na ňu nevystrelím. Nie som schopný trafiť
a nie som vrah.“
Sám si často predstavoval, že
bude hrdinom, ktorý kedykoľvek ochráni svojich blízkych, ale v praxi to
nebolo až také jednoduché ako vo filmoch, kde sa už dopredu počíta s tým,
že kladný hrdina s veľkým srdcom a neskutočnou silou dokáže všetko.
Cítil ako muž položil ruku na
ovládač bomby a takmer nepatrne po ňom prešiel prstami. Stlačil jeden z gombíkov.
Celý život sa zrazu zhlukol do toho jediného štuchnutia. Gareth cítil ako mu po
tvári tečú slzy, hanbil sa za ne, doteraz netušil, že ho niečo také môže
položiť, ale nedokázal sa tomu ubrániť. Nebol až taký tvrdý za akého sa
považoval. Pustil luk z rúk, nechal ho dopadnúť na zem a čakal.
Neostalo mu nič iné len očakávať výbuch desivého svetla.
Lukostrelec sa naklonil k nemu.
Náramok na jeho nohe so seba vydal
cvaknutie. Lukostrelec ho vzal do ruky.
Stále čakal, ale výbuch nenastal.
Nič nenasvedčovalo tomu, že by sa niečo také mohlo stať. Tentoraz sa už naozaj
zrútil na kolená. Rukami si schovával hlavu v dlaniach a pokúšal sa
zadržať slzy. Nechcel, aby posledné čo videli bolo to, ako tam bezmocne plače,
ako nejaké malé decko.
„Náramok je prázdny. Žiadna
nálož. Nič v ňom nie je. Prečo tie ostatné boli?“ Lukostrelec položil
otázku, ktorou preťal ticho.
„Pokiaľ by tento chlapec bol
tvojím synom, nechcel som riskovať tvoj hnev a zabiť ho. To nikdy nebolo
mojím cieľom. Vieš, že spolupráca mocných v tomto meste by nemohla byť
narušená niečím takým.“
„Tento chlapec v skúške obstál.
Tvoj syn by bol určite trénovaný, urobil by to, čo sa od neho očakávalo... Môže
odísť. Je to len ufňukané decko, nič viac... Odprevaďte ho niekto domov a aj
to dievča. Obaja sú prepustení.... Môžeš sa o to po...“
„Dávaš mi dovolenie odísť?“
„Áno, len choď. Už nie je
potrebné ďalej o tom hovoriť. Moja teória sa nepotvrdila.“
„Za túto teóriu draho zaplatíš...“
„Nepredpokladám, že premôžeš
všetkých mojich mužov...“
„A to je tvoj problém Maximilian.
Ty vždy podceňuješ to, čo sa skrýva v tieňoch...“
Elektrina v celej miestnosti
zrazu zhasla. Bolo počuť výkriky,
popretkávané slabým náznakom zdesenia.
Gareth to takmer nevnímal stále
bol v šoku a keď sa zažalo svetlo uvedomil si, že ho niekto niečím
prikryl a rýchlo odniesol von z budovy. Skončil uložený v aute na
prednom sedadle. Ani sa nenamáhal vymotať z deky. O niečo neskôr na
zadné sedadlo pribudla aj Lucy. Prišiel
spolu s akýmsi mužom odetým do tmavého oblečenia, a so zakrytou
tvárou.
„Čo s ním a s ostatnými...“
„Poupratujte tam. Nech sa nikto
na nič nevypytuje. O Maximilianovom osude rozhodnem neskôr...“
„Áno, pane...“ muž prikývol a vrátil
sa späť do skladu.
Lukostrelec nasadol do auta.
Čoskoro už boli ďaleko od toho hrozného miesta. Zložil si masku a po dlhom
čase sa pozrel na svojho zverenca.
„Mrzí ma, že si bol svedkom
takýchto vecí. Nikdy som nechcel, aby si sa to o mne dozvedel.“
„Prečo? Pretože som zbabelec...
Pretože som obyčajné decko, ktoré ani nevie...“ obával sa, že sa ho emócie opäť
zmocnia, keď si nedá pozor.
„Nie, pretože som nechcel, aby si
poznal túto stránku mojej osobnosti, ale to si necháme až na doma. Chcem sa
najprv zastaviť po Simona, aby prezrel Lucy.“
Gareth prikývol. Rozhodne nechcel
zdržiavať. Nemohli si byť istý, čo jej tí ničomníci dali.
Zastali len na chvíľu, keď sa
dohadoval s doktorom Simonom a žiadal ho, aby ich počkal na mieste,
kde si ho vyzdvihnú.
Doktor na nich čakal. Našťastie
nebol doma, ale v istom ako to on pomenoval, podniku, preto sa k nim dostal
omnoho skôr.
Hneď ako nastúpil na zadné
sedadlo pán B ho privítal s mimoriadne
nespokojným výrazom.
„Simon, prečo si Garethovi
nepovedal o tom našom malom probléme? Žiadal som ťa o to. Takto to
dopadne, keď niečo chcem od svojho najlepšieho priateľa...“
„Pokúšal som sa o tom, ale
to decko ma nikdy nepočúva.“
„Mrzí ma to, myslel som, že ma
zas chceš len kritizovať... Prepáčte mi to...“ vyhlásil potichu.
Doktor bol natoľko šokovaný jeho
ospravedlnením, že sa nezmohol na žiadne ďalšie výčitky. Začal sa venovať Lucy.
„Nevyzerá to na nič vážne, ale
pre istotu jej odoberiem krv. A doma urobíme malý test.“
„To s ňou chcete ísť do
nemocnice?“ opýtal sa Gareth.
„Nie, to nebude potrebné. Mám
pomerne dobre vybavenú ordináciu u vás doma, ak to už musíš vedieť. Niekto
totiž neustále potrebuje lekárske ošetrenie a kuchárka to nebude...“
veľavýznamne sa pozrel na pána B, ktorý naňho vrhol mimoriadne intenzívny
varovný pohľad.
„Tak dosť, Simon.“
„Dobre, už mlčím. Vôbec si ma
nevšímajte...“ naklonil sa späť nad svoju pacientku.
