3. 4. 2013

Masky života 10. kapitola 2/3






Pár: Kei (Ai)/Shin, a.i.
Varovanie: 18+, sex,  smrť, duchárske, školské, kríza identity, kriminálne, zmienka o skupinovom sexe, tajný spolok
Obsah (skrátená verzia): Kei (16) žije so svojím otcom, jeho sestra Ai s matkou. Po sestrinej smrti (údajnej samovražde) sa však rozhodne načas prevziať jej miesto.



„Kde presne by sa mala práve teraz nachádzať?“
„Neviem, asi v mojich veciach, pokiaľ ste ich náhodou niekam nevyhodili.“
HIkaru na chvíľu priprel oči. Jeho spoločník tak trochu odstúpil na bok, keďže pocítil neodbytné vírenie duchovnej energie.
Tentoraz sa ho však priamo nedotýkala, ale aj tak to bolo svojím spôsobom desivé. Preto bol vďačný za to, že si môže udržiavať odstup.
Netrvalo dlho a majster dokázal svoje kvality, po ďalšom zhluku energie, na podlahu niečo prudko dopadlo.
Kei uvidel sestrinu masku. Bola tam, akoby sa práve vynorila z úplnej prázdnoty. Natiahol sa po nej, ale majster ho predbehol. Chvíľu zamyslene otáčal masku v prstoch, už bol dokonale chladný, sústredený a nepodliehal citom.  To všetko dokopy tvorilo takmer desivú kombináciu.
„Ako ste to urobili?“ hlesol šokovane.
„Vyššia forma prenášania hmoty. Sám to však nikdy neskúšaj. Duch si bude za to žiadať platbu, ale až neskôr... Teraz už musím ísť... Ty ostaneš tu a ani sa odtiaľto nepohneš! Podmienky tvojho pobytu ostávajú rovnaké...“
„A čo ostatní?“
„Nesľúbil som ti, že budem pomáhať celému svetu, ale pozrieme sa na to, keď dokončím túto záležitosť,“ prisľúbil neochotne.
Kei sa musel uspokojiť s takouto odpoveďou. Neostávalo mu nič iné len čakať a spoliehať sa na skúsenejších.
„Zatiaľ porozmýšľaj o ďalších lovcoch. O tom kde by sa mohli nachádzať a urob zoznam, kto si odniesol ktorého z tvojich priateľov... Tvoje nové spomienky ťa k nim môžu doviesť...“ stihol mu ešte povedať Hikaru.
Sadol si späť na svoje miesto a začal si spomínať.
Najprv na tesné priestory klietky, neskôr na hádky vyvolané ich prítomnosťou... Potom na zvláštnu obranu temných tvorov. Na to ako vyvolávali v mužoch túžby a rozbroje bez ohľadu na to, aké pohlavie uprednostňovali.
Pokúšal sa sústrediť svoju pozornosť na osobu, ktorú túžil nájsť asi najviac so všetkých.
Shin-otrok a jeho postava sa mu vybavili veľmi rýchlo. Takisto aj divý pohľad muža, ktorý si ho odviedol z klietky.
MASAKI
Najmladší lovec s dlhými čiernymi vlasmi. Nováčik v skupine. Také to príliš hrdé trdlo, ktoré si myslí, že stačí len, aby vedel dobre bojovať. Myslenie je preňho neznámy pojem. Je to príťažlivý mladík, ale príliš hrdý, príliš sebecký , prezývaný prázdna nádoba, decko, hlupák.
Díval sa naňho pohľadom mŕtveho lovca. Sledoval ho, až do hustého lesného porastu. Videl ako si pritíska temného tvora k telu.
Videl ako si ho k sebe tisne, ako bez rozmyslu dovolí, aby z neho pil. Znechutene tam vrazí a odsotí ho od temného tvora...
Udrie ho. Silou muža.
Sleduje ako mu po krku steká pramienok krvi. Prudko sa naťahuje po temnom tvorovi, ale ten je zrazu preč. Len na chvíľu sa k nemu obrátil chrbtom a tá bytosť zmizla. Ušla mu, ako nejakému začiatočníkovi.
Lovec ešte raz kopne do mladého muža. Znechutene mu niečo vykladá a potom sa vracia späť. Kei cíti ako bol k nemu vyslaný odkaz.  Niečo ako podprahová správa určená pre niekoho iného, pocítil to, ale aj zabudol. Spustila sa práve, keď si túto spomienku prezeral on. Nevedel, ako niečo také Shin dokázal. Pripadalo mu to dosť podozrivé. Nevedel, či je to v ich svete bežné, tak ďaleko až jeho požičané spomienky nesiahali.
AK CHCEŠ, ABY SME SA STRETLI A BUDE TO BEZPEČNÉ, TAK MA PRIVOLAJ VNÚTORNÝM HLASOM...
Kei chvíľu bojoval s nepríjemnými pocitmi pripomínajúcimi závrat. Netušil odkiaľ mohol Shin vedieť, že práve on bude mať možnosť pozrieť si spomienky toho muža.  Bolo to rozhodne čoraz záhadnejšie. A preto usúdil, že najlepšie bude privolať ho hneď.
Nebol si tak úplne istý akoby to mal urobiť. Nechal sa viesť silou tej spomienky, tým čo by temný tvor v ňom považoval za to skutočné privolávanie. Na duchovnej úrovni ním prešiel akýsi záchvev energie. Chvíľu sa mu zdalo, akoby bol sám vysielačom niečoho, čo sa v ňom spustilo celkom podvedome, ako vrodený reflex, ale keď to skončilo pocítil nesmiernu úľavu.
Nevedel, ako dlho bude trvať, kým Shin nájde cestu k nemu. Preto sa pustil do označenia ďalšieho lovca. Zaznačil si všetko potrebné a presunul sa k ďalšiemu skúmaniu.
Videl ako prichádza nejaké auto. Ako z neho vystupuje muž – temný tvor. Ešte nevyvinutý, ukrytý vo vnútri kvôli ochrane, ktorá ho sprevádzala. Pochádzal zrejme z domu majstrov, ale teraz keď toto prostredie opustil premena sa značne urýchli.
V aute so sebou mal aj nejakého ďalšieho muža. Jeho telo bezvládne prevísalo cez sedadlo. Uškrnul sa.
Kde sa zrazu berú toľké temné tvory? Myslel som si, že už sú na pokraji vyhynutia. Počkal si na vhodnú príležitosť a zaútočil rýchlo.
Podarilo  sa mu ho omráčiť. Padol k zemi tak rýchlo. Tak ľahko. Nebol to zrejme dobrý bojovník. A v rozrušení podcenil situáciu. Slepé nasledovanie svojich druhov nie je práve najbezpečnejšie. To by si mal pamätať.
Prezrel jeho telo. Bývalý otrok? Majster. Z toho nebude žiaden úžitok, ale mám tu vhodného človeka, čo kúpi aj niečo takého.
Jeden z tvorov v klietke začal nariekať. Lomcoval mrežami. Kei spoznal samého seba. Díval sa ako jeho postava zúfalo bojuje. Ako ju bolí zaobchádzanie s partnerom.
„Tak vy patríte k sebe? Aké príhodné... No dobre, tak sa spárte a uvidíme, čo z toho bude...“ zdvihol muža a nechal ho padnúť do klietky.
„Za nového tvora temnoty, zaplatia ešte o niečo väčšiu sumu, akoby bolo zvykom...“
Vybral sa k autu pozrieť si svoju ďalšiu korisť. Rozhodne to bol veľmi úspešný deň. A mienil to neskôr poriadne osláviť.
Jeden tvor im ušiel, ale našli dvoch ďalších.
Tsutome bezvládne ležal v klietke. Kei sa odpútal od lovcových spomienok a presunul sa k svojej vlastnej, ešte stále mierne zastretej divokosťou.
Kei liezol až k nemu hnaný šialenou túžbou. Olizoval ho. Štuchal doňho, aby sa prebral.
Tsutome napokon otvoril oči.
„Kei?“
Temný tvor sa usadil na jeho hrudi, na mieste kde sa nachádzalo tetovanie. Spokojne zavrnel, keď ho muž váhavo pohladil.