Dúhový chlapec 5. kapitola 2/3

Varovanie: 18+, ostatné veci ešte bližšie nešpecifikované, ale rozhodne vzťah poručník/zverenec !

Obsah: Gareth David L. (17) žil už od narodenia v detskom domove, jeho matka ho opustila, otec sa vzdal rodičovských práv a nikdy ho nenavštevoval. Bol rovnaký ako všetky tie ostatné deti, ktoré sa stali súčasťou systému. Pred  dvomi rokmi sa však objavil muž, ktorý sa stal jeho poručníkom, a on sa akosi nevedomky stal súčasťou života toho bohatého a privilegovaného muža.

„Povedz, Gareth, ešte stále ma chceš...“

Pocítil ako ho každé s tých slov napĺňa príjemným nepokojom. Celým telom vnímal prítomnosť druhého muža, jeho charakteristickú vôňu, pevný dotyk jeho rúk. Srdce mu opäť bilo na poplach, cítil ho silnejšie než kedykoľvek predtým. Spôsob, akým si ho pri sebe držal, mierne majetnícky, ale to v ňom vyvolávalo bezstarostnú spokojnosť. Nič sa nezmenilo. Svet, v ktorom boli obaja im bezmedzne patril.

Pootvoril pery, aby mu odpovedal, ale nedokázal povedať ani slovo. Zhlboka sa nadýchol. Oboma rukami ho pevnejšie objal. Nechcel, aby ho pustil, keď mu to povie.  Mal akúsi matnú skúsenosť, nič prevratné. Raz išli niekam z deťmi z domova, do akéhosi múzea. Stalo sa to pár týždňov predtým ako spoznal pána B. Akosi sa mu podarilo stratiť sa z dohľadu ostatným deťom a vychovávateľke. Dostal sa preč od hlavnej expozície.

Márne blúdil po chodbách, ale nedokázal ich nájsť. Stretol akéhosi muža. Už si presne nevybavoval jeho tvár, vedel len, že ten muž ho zrazu chytil za ruku a on sa nechal bez slova odviesť. Nevedel, už presne ako sa to zbehlo, nebol si istý, či sa spolu zhovárali, jediné čo si jasne vybavoval bolo to, že zrazu ho niekam odvádzal. Jednoducho sa mu páčilo, že nad ním tak prevzal kontrolu. Nebránil sa. Šiel s ním. Bez slova. Odviedol ho do akejsi bočnej miestnosti, nebolo tam nič, len tma. Dvere sa za nimi zaplesli. Nohavice mu klesli, cítil na sebe drsné ruky, ktoré sa ho dotýkali úplne všade, nebrali ohľad na nič, ale potom sa zrazu odniekiaľ ozval hlas vychovávateľky. Obával sa, že ho tam nájde so spustenými nohavicami, tak sa od toho muža akýmsi spôsobom dostal, natiahol si ich späť, nebránil mu vtom, nechal ho odísť... Rozhodne k ničomu nedošlo, ale niekedy si želal, aby aj áno...  A cítil, že práve teraz prišiel ten čas, uskutočniť všetky želania, dokonca s osobou, na ktorej mu záležalo... Práve teraz pochopil ten takmer nepatrný rozdiel.

Nepotreboval slová.

Skúsil bozk. Nech sa viesť skúsenosťou partnera, ale zároveň sa snažil riadiť sa tým, čo mu pripadalo príjemné.

Pomalé rozopínanie, pomalé upínanie sa ku každému dotyku. Pokus a omyl. Neskutočné množstvo pokusov, pri ktorých neexistovali žiadne vážne omyly, len ľahké ukĺznutie, nahradenie nehou.

Bez oblečenia bolo všetko beznádejne jednoduché. Posteľ sa pod nimi mierne prehla, ale on skôr venoval pozornosť svojmu partnerovi. Jemné vlny ľútosti ním prešli, pri pohľade na jazvu, tiahnucu sa jeho telom. Neočakával takéto zranenie od osoby z jeho spoločenskej vrstvy, vyzeralo takmer ako po boji, pokiaľ to mohol pocítiť a spôsob, akým bola urobená naznačoval až príliš veľkú brutalitu. Pár takých podobných mal možnosť zašívať a zapamätal si to veľmi dobre, ale boli to rany na telách prevažne dosť pochybných osôb, na ktoré sa nesmel ani len pýtať. Táto nebola čerstvá, zrejme ho už takto zdobila dosť dlho... Pokúšal sa odtrhnúť zrak od cesty, ktorú vyznačovala jazva. Zabudnúť na tichého pozorovateľa v ňom.

Začínal si naplno uvedomovať tvrdosť postele, svoje mierne rozkročené nohy a pohľad upretý stále na jazvu, akoby nič iné neexistovalo. Nesmelo natiahol ruku a dotkol sa toho miesta.  Cítil, ako sa jeho partner prisunul bližšie k nemu.

Náhle to vyzeralo akoby sa ho obával dotknúť, akoby tu bola ešte stále nejaká oddeľujúca hranica.  Napätie medzi nimi prebleskovalo do pocitov, ktoré  napokon nedokázali ovládnuť...

Gareth sa učil poslúchať svoje telo, nachádzať rozkoš a aj tam, kde by ju nikdy nepredpokladal. Netušil, že jeho bradavky, dokážu byť až tak citlivé, že bude také príjemné nechať sa čiastočne ovládať a viesť. A že on sám tak citlivý na všetko, čo sa s ním dialo sa nebude môcť dočkať toho, čo bolo preňho doteraz veľkou neznámou.

Pocit naplnenia si ho prevzal s bolesťou, s miernou dávkou nepohodlného tlaku, ale zároveň cítil hrejivú ruku, ktorá ho neopúšťala ani na krátky okamih.

***

Ležali vedľa seba v posteli, medzi nimi bol len pokrútené prikrývky. Ich telá zotrvávali v čiastočnom spojení, aspoň prostredníctvom objatia.

Prezeral si ich tajnú izbu, pekne zariadenú, bez zbytočného nábytku, len s posteľou a otváracím mechanizmom.

Mierne následky sexu Garetha potrápili slabým náznakom bolesti, ale bol priveľmi spokojný na to, aby si to všímal.

„Koľko je hodín?“ opýtal sa, keď si uvedomil, že muselo prejsť už dosť času.

„Predpokladám, že už je hlboká noc...“

John sa naklonil nad neho a siahol na svoje hodinky.

„Áno,  tušil som to, presne 12:30...“

„Zabudol som na Lucy...“  vyhŕkol zdesene.

„Ona vie, že si tu?“

„Povedal som jej, že pôjdem do knižnice. Dal som jej čas, aby sa dovtedy hrala s hrou.  Čo jej len poviem?“ začervenal sa pri pomyslení na to, ako vysvetlí svoj dlhý pobyt  na tomto mieste.

„Určite už šla dávno spať do svojej izby. Ráno sa porozprávate. Dnes ťa už nikam nepustím...“

Gareth unavene prikývol. Nechcelo sa mu nikam ísť. Jeho kamarátka bude musieť počkať.  Bola tu však ďalšia vec, ktorá ho stále pokúšala.

„John?“

„Áno?“

„Tá jazva. Chcel by som vedieť... ja...“

„To je už veľmi stará pripomienka istej nerozvážnosti. Dnes je už dosť neskoro na to, aby sme sa k tomu vracali, ale neskôr ti porozprávam o čo ide. Teraz spi.“

Chystal sa protestovať, ale poslúchnuť bolo až príliš lákavé. 


Poznámka autorky: Zistila som, že priamo viem popísať iba násilný sex :) takže ten taký dobrovoľný mi robí akosi problém, takže si čo-to musíte bohužiaľ domyslieť.