Pár: Kei (Ai)/Shin, a.i.
Varovanie: 18+, sex, smrť,
duchárske, školské, kríza identity, kriminálne, zmienka o skupinovom sexe,
tajný spolok
Obsah (skrátená
verzia): Kei (16) žije so svojím otcom, jeho sestra Ai s matkou. Po
sestrinej smrti (údajnej samovražde) sa však rozhodne načas prevziať jej
miesto.Poznámka: zložité číslovanie, ale v podstate to znamená to, že som pridala naraz časť 2/2 aj 3/3, čiže kapitola 9. je ukončená.
KEI od únavy zaspal
v pevnom zovretí prvého majstra. Prebudil sa, až keď bol uložený na
stoličku a majster zamieril do akejsi malej kúpeľne. Priniesol ho do
akejsi malej chatky, ktorá bola tvorená len dvomi izbami, a zrejme mala aj
spomínanú kúpeľňu. Kei cítil ako sa mu krídla šúchajú o stoličku. Nebolo
to vôbec príjemné, naozaj by si veľmi želal, aby sa mohol vrátiť do svojej
ľudskej podoby, ale nevedel, akoby to mal urobiť. Pokúšal sa predstaviť si seba,
svoju bežnú podobu, ale to sa mu akosi nedarilo. Napriek tomu sa o to
vytrvalo pokúšal, až kým neuvidela majstra vychádzať z kúpeľne. Bol už
celkom čistý, žiadne stopy po krvi, na sebe mal čisté nohavice, do pol pása bol
však nahý a z vlasov mu trochu odkvapkávala voda. Nič nenasvedčovalo
tomu, že by pred sebou nemal mať ľudskú bytosť, ale už sa poučil, že veci ani
zďaleka nie sú také, ako sa zdajú, preto si ho neprestal ostražito preberať.
Telom mu prešiel hrejivý pocit, keď pohľadom pohladil tetovania na jeho tele,
jedno z nich bolo spojením, zosobnením ich spojenia. Na to sa zameral
a nechal teplo prechádzať ďalej, nebránil sa tým pocitom. Teraz
v tomto takmer neľudskom stave bolo preňho zdrojom všetkého. Mohol dokonca
vidieť slabé pulzovanie energií vo vnútri. S ním však bolo spojené len
veľmi okrajovo, najväčšia časť puta, tá ktorá zvyčajne spája partnerov sa
tiahla k osobe známej ako Minori-sama.
„Prečo sme tu? Myslel
som, že ich budeme hľadať?“ opýtal sa. Jeho slová narušilo blahodárne ticho a takisto
aj tepanie toho príjemného tepla.
„Nie si pripravený nikoho
hľadať. Musíš sa vrátiť späť do ľudskej podoby. Takto by si vzbudzoval príliš
veľa pozornosti. Okrem toho dnes som už vyčerpal všetky svoje sily. A aj tvoje
nové spomienky sa musia usadiť... Okrem toho teba do priamych bojov brať
nebudem. Nie si bojovník. Len by si ma zdržiaval. Tvojou úlohou je analyzovať
spomienky... Ale nie teraz, teraz sa okúpeš... Dáš sa do poriadku a pokúsim
sa ťa dostať do ľudskej podoby...“
„Tiež by som to chcel.
Môžeme začať hneď?“
„Ešte nie. Dovoľ mi
chvíľu si vydýchnuť... Potrebujem si sadnúť...“
„Na kúpanie vás predsa
nepotrebujem.“
„Potrebuješ. Musím sa
pozrieť aj na tvoje energie, aby som vôbec zistil, či sa dokážeš premeniť.“
Sadol si k nemu a položil
ruky na stôl. Bolo na ňom vidieť, že si potrebuje oddýchnuť. Ešte nebol úplne
zotavený potom všetkom, čo sa mu stalo.
„Máte teraz svojho syna
radšej, preto lebo ste partneri?“ opýtal sa, keď sa jeho oči opäť zamerali na
puto bez toho, aby sa musel skutočne dívať. Dokázal to aj tak, dívať sa akýmsi
vnútorným zrakom.
„Nikdy som to nedával
najavo, ale vždy som ho mal rád. Chcem, aby bol v bezpečí a v poriadku.
To sa nezmenilo.“
„Milujete ho? Je toto
spojenie láska alebo...“ on sám necítil k tomu s kým mal partnerské
puto nič mimoriadne. Aspoň doteraz si niečo také neuvedomoval, ale rozhodne mu
niekoľkokrát zdôraznili, že je možné, že sa to dostane aj do takejto fázy.
„Milujem ho ako otec. To
ostatné, čo spôsobuje puto, je len nežiaduci efekt. Nemali sme byť takto
spojení. Pokúsim sa zabezpečiť mu normálny život, aspoň podľa našich meradiel.“
„Nemáte nejaké materiály
o tom spojení. Rád by som si to preštudoval. Možno na niečo prídem. Na
niečo čo vám uniká... Teraz s tými novými spomienkami sa s tým bude
snáď dať pracovať...“
„Potom ti dám všetko čo
mám k dispozícii. Zatiaľ sa však budeme sústrediť na to, aby sme to všetci
prežili. To je pre nás nateraz prvoradé. Niečo tu však rozhodne nesedí. Tsutome
mi bude musieť veľa vecí vysvetliť.“
„Asi vás veľmi sklamalo
to, čo urobil. Pokúsil sa vás zosadiť... a všetkých nás spojil bez vášho
súhlasu.“
„To je na tom to
najzvláštnejšie. Napriek tomu, že Tsutome je majster, ja som a stále ostávam
jeho pánom. Otrok sa môže oslobodiť, môže získať vyššie tituly, ale jeho pravý
pán vždy ostáva nedotknuteľný. Toto právo môže prejsť len na nového pána, ale
ja som sa už dávno zaviazal, že nikdy nepoužijem túto svoju právomoc a nepredám
to nikomu inému. Nemal by mať možnosť ma zabiť ani mi ublížiť či už priamo
alebo nepriamo. Dokonca ani len pomyslieť na to, že by mi mohol niečo také
spôsobiť.“
„Neexistuje žiadna
výnimka?“
Zhrozil sa, keď to počul.
Obzvlášť preto, že Shin bol otrokom až dvoch pánov, vždy dúfal, že ho bude môcť
nejakým spôsobom úplne oslobodiť.
„Jedna áno, trvalá zmena
genetického kódu, ale aj vtom prípade by musela byť v hre iná bytosť,
ktorá by ho ovládala... Je dosť možné, že to je príčina našej malej vojny.“
„A teraz, keď sme sa všetci zmenili? Nemali by
sme prestať byť... takto zviazaní?“
„Nie, to sa týka len
otroka, ktorý získal vyšší titul. Spojenie medzi nami sa už neoddelí. Ani počas
života ani po smrti. Náš Tsutome zvolil extrémnu formu, používanú len v dávnych
dobách. Rozhodne nám to spôsobí ešte
veľa starostí.“
„Ale môžete prepustiť
otrokov, teda... A znamená to, že budeme musieť za každých okolností bývať
spolu. Veď sme už odišli a nič sa nestalo?“
„Bývať spolu nemusíme,
ale nebudete sa chcieť vzdialiť veľmi ďaleko. Teraz je to puto ešte mladé, ale
bude sa prehlbovať. A áno, Tsutome môže prepustiť ktoréhokoľvek otroka tak
ako zvyčajne, ale aj tak mu ostávajú spomínané privilégiá pána. Keďže použil
túto starú formu tak jeho otrok bude aj po prepustení viazaný poslušnosťou.
Zmení sa len jeho spoločenský status. Teraz to však nechajme. Kúpeľ čaká...“
Rozhodne to neznelo vôbec
povzbudivo, ale aj tak bol ochotný zariadiť, aby sa mu zmenil aspoň ten status.
Nechcel ho nechávať v takomto stave.
Zliezol zo stoličky a nasledoval
tretieho majstra do kúpeľne, kde naňho už čakala plná vaňa. Nie veľmi ochotne
do nej vliezol, ako tvor temnoty nemal šaty, preto sa nemusel zdržiavať
zobliekaním. Najprv sa cítil trochu nepohodlne, ale keď sa nad ním majster
naklonil a dotykom mu poskytol oporu, telo sa mu začalo postupne
uvoľňovať.
Čoskoro už na sebe cítil
jeho dotyky, ktoré sa priam medicínsky najprv venovali krídlam, potom zľahka
skĺzli na chrbát a pomohli mu zložiť ich, aby mu neprekážali. Kei
relaxoval v jeho rukách, dovolil mu, aby ho hladil, aby sa ho dotýkal, kde
len chcel. Majster sa takmer úzkostlivo vyhýbal intímnym miestam, ale aj tak
začínalo pociťovať isté nepohodlie. Až kým neprešiel po tetovaní. Potom ho ešte
dlho mučil tými sladkými krúživými pohybmi.
„Vidím tu nové spoje...“
hlesol nespokojne.
„Čo to znamená?“ to ani v jeho
nových spomienkach nebolo.
„Šíri sa to ďalej. Niekto
sa spojil s naším putom. Je ich viac.“
„Ako je to možné?“
„Sexuálny styk. Povedal
by som a istá pomoc bytosti, ktorá to šíri... Zdá sa, že spojenie už
dosiahlo maximum a opäť sa uzavrelo...“
„Ako dlho to môže
pokračovať?“
„Nie som si istý, s niečím
takým sme sa ešte doteraz nestretli. Stvorenia temnôt žijú vo väčších
skupinách. Zvyčajne v pároch, ale čím väčšia skupina tým viac sily a krvilačnosti
za sebou zanechávajú. Podľa starých záznamov najprv uzavrú všetku silu a potom
sa kŕmia na živých.“
„Dúfam, že nie na mäse?“
niečo také si radšej ani len nechcel predstavovať.
„Krv a energia. Tým
sa asi budeme živiť.“
„To sa mi vôbec nepáči.“
„Ani mne. Na svete je stále dosť lovcov, ale
to teraz nechajme tak...Teraz ťa ešte chvíľu podržím a ty sa skúsiš
premeniť. Pomôžem ti... Môže to byť trochu nepríjemné, ale pokúsim sa ti to
uľahčiť... “
Kei prijal ďalší dotyk
jeho rúk. Nechal sa postupne odvádzať zo svojej temnej podoby až k ľudskej.
Trochu ho to vyčerpalo, cítil sa malátny, ale bola to úľava, vidieť svoje
ľudské telo.
„Doumývaj sa. Ja idem po
nejaké ďalšie uteráky a skúsim ti nájsť niečo na seba.“
Chlapec prikývol, prevzal
si mydlo a pokračoval v načatej činnosti, aj keď mu chýbali tie jemné
a šikovné ruky, ale to rýchlo pripísal tomu nešťastnému spojeniu.
Neskôr sa dôkladne osušil a prezliekol do vecí, ktoré mu
majster priniesol. Cítil sa už omnoho lepšie a keď si sadol na gauč do
malej obývačky, čakalo tam naňho aj pomerne skromné jedlo. Našťastie bez krvi a akejkoľvek
energie. Podľa spomienok, ktoré mal k dispozícii to bolo spôsobené tým, že
ostal ešte čiastočne človekom. A v ľudskej podobe jeho telo potrebovalo
len jedlo a vodu.
Oprel sa o vankúše,
a pustil sa do jedla. Prvý majster tam nebol tak nemusel dodržiavať žiadne
oficiality. Rozhodne však ocenil jeho kuchynské kvality, ktoré boli akosi
lepšie ako tie ktorými disponoval on. Čoskoro však pochopil, že také dobré
jedlo v žiadnom prípade nebolo zadarmo.
Hikaru si k nemu sadol
až o niekoľko minút neskôr, mal pri sebe papier a pero. Urobil na
stole miesto a podal mu ho.
„Skús si spomenúť na
lovca, ktorý zobral môjho syna... Ako sa volá? Kde žije jeho rodina? A kam
podľa nášho priateľa šiel? Nemusíš nič hovoriť. Všetko mi to napíš sem...“
DAIKI
Adresu neviem, ale viem to popísať.
Domov. Má úkryt v ktorom necháva bytosti pred tým než
ich predá, blízko domu. Nemohol sa dlho zdržať mimo domu, lebo jeho žena je
tehotná a syn potreboval súrne nejaké peniaze na školský výlet – adresu neviem,
ale viem to popísať.
„Zdá sa, že čoskoro si
tam urobíme výlet. Ešte skús popísať to miesto a potom môžeme prebudiť zo
spánku moje kontakty.“
Kei z toho nemal
dobrý pocit. Podľa spomienok vedel, že rodina to má ťažké a ani poriadne
nevedia čím sa Daiki živí.
„Nezabiješ ich však,
rodinu toho lovca. Oni o tom nič nevedia. Mysli asi, že je obchodný
zástupca.“
„Pokiaľ sa nepostavia
medzi mňa a môjho syna nič sa im nestane. Lovcovu bezpečnosť ti však
zaručiť nemôžem.“
„Dohodnuté.“
