Fandom: Panstvo Downton
Pár: Oliver Evans (AU postava)/Thomas Barrow
Obsah: Do
panského sídla prichádza nový mladý sluha. (Oliver) Stáva sa nedobrovoľným spolubývajúcim lokaja Thomasa, ktorý
z toho vôbec nemá radosť.
Poznámka: Je to
rozhodne veľmi zaujímavý seriál. Keďže no, Thomas je homosexuál a má to v tej dobe dosť
ťažké, vzhľadom na obdobie v ktorom žije a pritom je tak trochu
záporný hrdina, ak by sa tak dalo povedať. Som zatiaľ len na prvej sérii, ale
myslím si, že je to rozhodne zaujímavé J
Nenašla som k nemu zatiaľ nikoho stáleho tak používam AUTP postavu. Každopádne som len na prvej sérii, takže zrejme sa ďalej niekto vyskytne.
Bonus k včerajšiemu ehm "sviatku". Keďže k tomuto páru nemám žiadny obrázok, tak aspoň video o Thomasovi z yt.
Oliver sedel na svojej posteli
v izbe pre služobníctvo. Cítil sa tak trochu stiesnene už len preto, že sa
bude musieť deliť o izbu s tmavovlasým mužom, ktorý si ho hneď od
začiatku pohŕdavo premeriaval. Celý týždeň s ním prehodil sotva pár slov
a neustále mal k niečomu poznámky. Dokonca aj teraz, keď páni konečne
zaľahli do svojich postelí a oni sa vrátili na izbu, aby sa mohli vyspať
naňho vrhal nahnevané pohľady. Svetlovlasý mladík si z toho nič nerobil.
Dostal sa preč z domu, bude dostávať výplatu a bude medzi ľuďmi.
Ďaleko od svojej rodiny, ktorá mu nemohla pomôcť v jeho trápení. Niežeby
sa o to jeho otec nesnažil. Uštedril mu nezabudnuteľnú lekciu.
Začal si rozopínať svoje
oblečenie. Pomaly, kúsok po kúsku sa zbavoval všetkého, čo v noci nebude
potrebovať. Na chrbte priam cítil pohľad druhého muža. Nehanbil sa za nič, čo
bolo jeho súčasťou ani na jazvy, ktoré zdobili isté časti jeho tela. Raz už bol
kvôli svojmu tajomstvu dobodaný takmer na smrť. Nehovoriac o tom, čo by sa
stalo, keby sa ešte niekedy ukázal vo svojej rodnej dedine. Otočil sa
a mierne vyzývavo sa naňho zahľadel. Nebál sa niekoho takého akým bol on.
Mohol ho odtiaľto dostať, ale rozhodne to nebol typ, ktorý by vo svojej izbe
urobil akýkoľvek škandál. Thomasov pohľad zamyslene putoval po dvoch hrubých
jazvách. A pátravo pokračoval ďalej. Nebol to spôsob, akým sa muži na seba
dívali.
„Čo sa ti stalo?“
„To nestojí za reč. Povedzme, že
niektorí majú problém sa vyrovnať s istými vecami...“ veľavýznamne sa
naňho zadíval.
„Ja k nim nepatrím.“
Pochybovačne si ho premeral.
„Skutočne?“
„Tebe nemusím nič vysvetľovať...“
Šiel si ľahnúť do svojej postele
a obrátil sa tak, aby sa na mňa nemusel dívať.
„Thomas?“
„Sklapni a choď spať, lebo
ťa odtiaľto vyhodím...“ sykol varovne.
„Ako si želáš.“
Oliver takisto poctil svojou
prítomnosťou svoju posteľ. Poriadne sa prikryl, ale nedokázal zaspať. Nie kým
si celú tú vec nevyjasní.
„Thomas, môžem...“ opýtal sa napriek riziku,
že splní svoje vyhrážky.
Tmavovlasý lokaj sa k nemu znechutene
obrátil.
„Čo zas? Povedal som ti, aby
si...“
„Prečo sa na mňa hneváš? Ja nie
som tvoj nepriateľ. Nič som predsa neurobil.“
„Nehnevám sa na teba. Nezáleží mi
na tom, či tu ostaneš, alebo nie, ale nechcem ťa vo svojej izbe. Nepatríš sem.“
„Zariadim, aby ma preložili k niekomu
inému.“
„Ako? V tomto dome nič
neznamenáš.“
„Tak to zariaď ty. Si tu dlhšie
než ja...“
„Nemôžem. Nebudú ma počúvať. Je
to trest kvôli tomu...“
„Tak moja prítomnosť je trest?“
„Ten najhorší.“
Oliver vstal zo svojej postele.
„Prečo si to myslíš? Mohli by sme
si vzájomne pomôcť.“
„Ako mi už ty pomôžeš? Nemáš nič,
čo by som chcel.“
Oliver si sadol na kraj jeho
postele. Jemne odhrnul prikrývku. Thomas bol natoľko šokovaný týmto náhlym útokom,
že neurobil nič na svoju obranu.
„Páčim sa ti. To stačí, možno ma
neznášaš, ale určite sa ti aspoň trochu páčim...“
„Netuším, o čom to... Nie si
nič iné len príťaž...“
„Ako myslíš. Rád o tom s tebou
budem polemizovať, ale až neskôr... Nemusíš sa ničoho obávať, aj ty si ma
zaujal.“
Thomas tlmene zastonal, keď
pocítil ako sa mladíkove pery jemne obtreli o tie jeho. Okamžite na svojom
tele pocítil jeho ruky. Privinul si ho bližšie. A ďalej sa bozkávali,
takmer bez akýchkoľvek zábran.
Oliver sa však od neho napokon
odtiahol. Nechcel zájsť až tak ďaleko.
„Zdá sa, že niečo máme predsa len
spoločné.“
„Neprovokuj ma. Mohol by si to oľutovať...“
„Skôr ty, ak sa budeš takto
správať, žiadnu ďalšiu pusu od mňa nedostaneš... Tak dobrú noc, Thomas...“
Nechal ho zarazeného sedieť na
posteli a vrátil sa do tej svojej. Rozhodne si vychutnal ten jeho zmätený
pohľad.
„Dobrú noc, Oliver.“
