Fandom: Star trek 2009
Obsah:
pokračovanie všetkých Vulkánov. Začína posledný semester, ktorý Jim strávi na
akadémii... Odohráva sa týždeň po vsuvke Romulus.
Poznámka: Kapitola prešla AP. (prípadné chyby hláste do komentárov)
Prešiel týždeň od zverejnenia toho osudného videa, ale nespôsobilo to vôbec
žiadnu zmenu v ich doteraz zabehnutých životoch.
Jim chodil na hodiny, ako zvyčajne. A venoval
sa aj všetkému ostatnému, čo bolo súčasťou študentského
života. Čo sa týkalo Spocka, tak to už bolo omnoho zložitejšie. Horúca
novinka o ich vzťahu začínala postupne chladnúť a nahradili ju iné,
záležitosti. Spock naďalej vyučoval svoje hodiny, ale na niektorých z nich
mal občas kontrolu. Podľa predbežných
výsledkov v nej obstál veľmi dobre a čo sa týkalo kvality vyučovania
a jeho metód, nikto sa rozhodne nemohol sťažovať na nejaké neprimerané
správanie. Absolútne nič z toho, čo sa stalo, nekomentoval, akúkoľvek
nevhodnú otázku dokázal dostať do takej formy, že už ani jej samotný autor
nevedel, na čo sa to vlastne pýtal. Jim si sem – tam vypočul nejaký sexuálny
vtip na svoju adresu, ale všetko bolo v medziach normy. Prekvapivo dostal
aj pár ponúk na nezáväznú zábavu, od niektorých spolužiakov, o ktorých by
niečo také nikdy nebol povedal, keby mu to nenavrhli tvárou v tvár.
S niečím takým si však vedel poradiť, aj keď bol do istej miery v pokušení,
ale nateraz ešte dosť dôkladne odolával. Nemal záujem o ďalšie škandály,
ktoré by sa spájali s jeho menom, preto sa radšej výnimočne držal v ústraní,
aj keď ani to preňho nebolo práve najpríjemnejšie.
Práve kvôli vyhnutiu sa podobným
záležitostiam sa hral na poslušného
študenta, sedel v študovni a pokúšal
sa dočítať texty na najbližšiu hodinu. Bolo takmer neuveriteľné koľko čítania
im dali, bolo toho omnoho viac ako v predchádzajúcom semestri, zvyčajne ho
to ani tak veľmi netrápilo, ale teraz, keď sa do toho naozaj pustil, mal pocit,
že to nikdy neskončí. Práve preto si osobu, ktorá si k nemu prisadla,
všimol až keď už nemal možnosť jej vtom zabrániť.
„Ahoj, Jim.“
Očakával, že jej pozdrav bude znieť
omnoho útočnejšie, ale skôr to vyzeralo, akoby jej niekto poriadne pristrihol
krídelká, lebo celkovo pôsobila akosi neisto.
„Ahoj, Gaila.“
„Chcela by som ti povedať, že ma veľmi
mrzí to...“
„Prepáč, ale ako vidíš, mali by sme
dodržiavať isté pravidlo...“ ukázal na tabuľku, na ktorej sa neúprosne vlnil
nápis ZACHOVAJTE TICHO.
Jeho spolužiačka nervózne prikývla.
TAK POĎME NIEKAM INAM.
Napísala mu na papier, ktorý mal práve
rozčítaný.
Jim pokrútil hlavou. Ukázal na svoje
papiere, čím jej jasne naznačil, že ešte toho musí veľa prečítať. A keby toho
aj nemal veľa, aj tak by sa tváril, že toho
ešte musí veľa prečítať. Gaila mu ešte raz niečo pripísala do textu, bolo
to niečo, čo v žiadnom prípade neočakával.
DNES MA OFICIÁLNE VYHODILI
Z AKADÉMIE. Chcela som len, aby si vedel, že ma mrzí, čo som urobila.
Nemala som sa do toho vôbec miešať.
