Fandom: Star trek 2009
Obsah:
pokračovanie všetkých Vulkánov. Začína posledný semester, ktorý Jim strávi na
akadémii... Odohráva sa týždeň po vsuvke Romulus.
Poznámka: Kapitola prešla AP. (prípadné chyby hláste do komentárov)
Ospravedlňujem sa za nepravidelné pridávanie tejto poviedky, ale inak to skrátka nepôjde, je toho príliš veľa v škole, rozvrh hrozný, takmer neúnosný, a ako vždy mám dosť veľa poviedok a ešte k tomu som z istých dôvodov zas bez nálady, takže to bude teraz trochu zložitejšie, ale budem sa snažiť ju vystriedať tak, aby bola pridaná aspoň v istých časových intervaloch.
Pokúšal sa ovládnuť svoj hnev.
Nestratiť hlavu úplne pred všetkými, ale vyžadovalo si to takmer nadľudské
úsilie. Musel uznať, že ani on nebol k dievčatám vždy férový, dokonca aj k nej
sa mohol zachovať o niečo šetrnejšie, nič z toho však neprekročilo
hranice súkromia. Neskôr sa jej za svoje správanie ospravedlnil a dával si
dobrý pozor, aby sa na verejnosti táto vec vôbec neriešila. Ukázalo sa však, že
jeho spolužiačka sa rozhodla mu nič nedarovať.
Gaila ako prvá prerušila mlčanie. Čím mu
okamžite vzala akúkoľvek šancu na to, aby sa dokázal upokojiť.
„Vy veľmi dobre viete o čom to
celé je, pán profesor.“
Ukázala mu svoj PADD. Jim mal chuť jej
ho vytrhnúť z ruky, ale radšej sa neodvážil ani len pohnúť. Len, aby úplne
neprišiel aj o ten zvyšok sebaovládania, ktorý mu ešte ostal. Neublížil by
jej, rozhodne nie fyzicky, obával sa skôr toho, že sa neudrží a povie jej
niečo, čo by neskôr mohlo oboch mrzieť. Spock ľahostajne hľadel na displej.
„Ste si tým úplne istá tým, že chcete
pokračovať v obvineniach, kadetka...?“ opýtal sa po zhliadnutí krátkej
ukážky.
„Áno, trvám na tom, že chcem, aby sa
to riešilo, mám dôkazy. Jediné, čo potrebujeme je vaše priznanie. Je zbytočné
popierať, že ste spolu.“
Vyslovila to spôsobom, akoby šlo o niečo
mimoriadne nechutné.
„K tejto záležitosti sa nebudem
vyjadrovať.“
Jim si uvedomil, že ich už počúva celá
jedáleň a on tam stále stojí ako idiot, neschopný akejkoľvek obrany. Spockova
autorita však ani trochu neutrpela, študenti mlčali a nikto sa neodvážil
prerušiť ich rozhovor.
„Vy to odmietate priznať?“
„Nie som povinný sa zo svojich činov
zodpovedať vám.“
Predseda akademickej rady, ktorý
doteraz len pozoroval situáciu zamieril k nim.
„Komandér Spock, boli proti vám
vznesené vážne obvinenia. Ste pripravený čeliť im pred akademickou radou?“
„Podľa článku č. 254 z predpisu
12589/8a žiadam o uplatnenie časti č. 24/B odseku 3. Ktorá hovorí
o tom, že závažné obvinenia môžu byť posudzované za zavretými dverami
a kým nebudú posúdené, nie je dovolené zmieňovať sa o nich na verejnosti.
“
„Máte na túto požiadavku svoje dôvody,
ktoré vás k tomu oprávňujú?
„Áno,
som pripravený vám všetko objasniť.“
„Vaša požiadavka je v súlade
s platnými predpismi a bude jej vyhovené. O tridsať minút vás
očakávam v miestnosti pre profesorov.“
Jim pocítil, ako mu niečo poriadne
zovrelo žalúdok. Nebol si istý, či Spock mal o niečo také žiadať. Ak by
chcel celú vec riešiť verejne, bolo by to nepríjemné, ale mali by aspoň
týždennú prípravu na obhajobu. Takto im ostalo len veľmi málo času... A takmer
žiadny priestor na rozhovor, ale bol si istý, že jeho partner vie čo robí.
Spockom ani táto správa nepohla.
Naďalej všetkých obklopoval svojím stoickým pokojom. Dokonca aj Gaila nemala až
taký pôžitok zo svojho protiútoku, keď si uvedomila, že jej obvinenia boli prijaté
bez mihnutia oka.
Predseda akademickej rady zameral
svoju pozornosť na študentov.
„Vráťte sa k svojim zvyčajným
činnostiam, a očakávam že tu bude pokoj a poriadok, tak ako sa patrí na
študentov tejto inštitúcie. Kadetka Gaila, vy poďte s nami, kadet Kirk, vás
zatiaľ nebudeme potrebovať, ale buďte pripravení na možné otázky z našej
strany.“
Jim len prikývol. Na nič viac sa
nezmohol. Stále bol v šoku a spamätal sa z toho, až keď mu
Kostra položil ruku na plece a spoločne vyšli z miestnosti. Naozaj
bolo dobré, že šli von. Potreboval sa nadýchať čerstvého vzduchu a trochu si
usporiadať myšlienky. Hla sa mu vrátil, práve keď sa prechádzali školským areálom k lavičkám, ktoré
využívali hlavne študenti.
Jim klesol na jednu z nich a poriadne
sa oprel.
„Tak to vidíš. Zrejme je čas začať si
baliť veci.“
Za iných okolností by to nepovažoval
za nič hrozné, ale on sa naozaj spoliehal na to, že tento posledný semester
nejakým spôsobom ukončí.
„Ja by som to na tvojom mieste ešte
nevzdával. Spock pôsobil veľmi sebaisto. Určite niečo vymyslí a...“
„Nič nevymyslí. Čo im asi tak povie...“
„Napríklad, že to nebol on?“
„Vážne?“ Jim skepticky prešiel
pohľadom po svojom priateľovi.
„Nie sú až takí sprostí, aby im
nedošlo o koho ide.“
„Nezabúdaj na...“
„Nie, Kostra. Nemôžeme ho do toho
zatiahnuť. Budú klásť otázky a čo im povieme, že Spock prime cestoval časom
a všetky tie veci... A ako vysvetlíme to, ako teraz vyzerá? Snáď
existuje spôsob, ako to vysvetliť bez toho, aby sme ho neohrozili?“
Nechcel, aby sa začali zaujímať aj
oňho. Bolo to príliš nebezpečné a nebol si istý, aké ďalšie dôsledky by to
mohlo mať.
