Fandom: Star trek 2009
Obsah:
pokračovanie všetkých Vulkánov. Začína posledný semester, ktorý Jim strávi na
akadémii... Odohráva sa týždeň po vsuvke Romulus.
Poznámka: Kapitola prešla AP. (prípadné chyby hláste do komentárov)
Spoznával samého seba. Mal možnosť si
ešte raz prezrieť skrátenú verziu toho, čo sa odohralo v cele na Vulkáne.
Každopádne, to boli rozhodne tie najlepšie a najhorúcejšie zábery. Jediným
šťastím bolo, že kamera akosi nedosahovala, až na úroveň postele, preto nebolo
dobre vidieť na profesora, Spocka, ale učiteľská uniforma, bola jasným
signálom, že nejde len o nejakého ďalšieho študenta.
Jim si bol istý, že Spock vtedy to
zabezpečenie vypol, podľa kvality záznamu odhadol, že niekto zrejme opäť
nahodil nahrávanie v polovičnom režime, nedosiahol tým úplnú kvalitu, ale
rozhodne toho bolo vidieť dosť na to, aby zasadla akademická rada. A čím
ďalej si ten záznam prehrával, tým viac bol presvedčený o tom, že sa
ľudovo povedané dostal do poriadnej kaše. Neskôr sa objavili aj mimo toho
slepého uhla a tam už bolo viac než jasné, o ktorého profesora ide.
Človek nepotreboval žiadnu výnimočnú inteligenciu, aby to pochopil.
Jim mal rád zábavu a všemožne
experimentoval, ale toto nepovažoval za vhodný spôsob ako sa ukázať pred
spolužiakmi. Overil si ešte nejaké veci, prešiel zdrojové kódy, hľadal stránky,
z ktorých to bolo odoslané a narazil na vírus, ktorý on sám nedávno
vytvoril na nabúranie sa do testu Kobayashi maru. Zatiaľ nemal záujem ho
použiť, ale vo vhodnej chvíli sa na to chystal. Zatiaľ ho mal len starostlivo
uložený. Z jeho bezpečného úkrytu ho však niekto stiahol. Nebolo ťažké
dostať sa k údajom.
„Pokúšal som sa ti to povedať. Naozaj neviem,
odkiaľ to majú...“ pokúšal sa ho upokojiť Kostra. Jeho priateľ rozhodne
nevyzeral dobre.
„Ja si myslím, že viem...“
Jim prudko vstal. Odložil PADD kvôli
tomu, že teraz by zrejme bol v jeho rukách takmer nebezpečnou zbraňou.
„Radšej si sadni. Ešte viac to
zhoršíš... Vyriešime to. Nič to neznamená.“
„Pre mňa áno.“
Nechal znepokojeného doktora za sebou.
Skupinka smejúcich sa dievčat, náhle opustila stoličky. Ostala tam sedieť len
jediná osoba.
Gaila.
„Kde sú tie ostatné videá!“ kričal na
ňu bez ohľadu na to, že sa k nemu začali blížiť ďalší ľudia. Nedokázal sa
ovládnuť. Hnev mu bránil uvažovať o čomkoľvek inom než o tom, čo by
práve teraz najradšej urobil osobe, ktorá ohrozovala jeho rodinu.
„Tak už si to videl. No a čo. Snáď
sa za svojho priateľa nehanbíš,“ nedbanlivo pokrčila plecami.
„Okamžite mi daj...“
„Kadet Kirk, čo to má znamenať?“
Spockov hlas k nemu doliehal
akoby z veľkej diaľky. Stále bol taký pokojný a vyrovnaný. Ako niečo také
mohol zvládnuť ?
