Pár: Kei (Ai)/Shin, a.i.
Varovanie: smrť,
duchárske, školské, kríza identity, kriminálne, zmienka o skupinovom sexe,
tajný spolok
Obsah (skrátená
verzia): Kei (16) žije so svojím otcom, jeho sestra Ai s matkou. Po
sestrinej smrti (údajnej samovražde) sa však rozhodne načas prevziať jej
miesto. Kei cíti prítomnosť sestrinho ducha, niekedy sa mu zdá, akoby spolu
zdieľali jedno telo. Verí tomu, že pokiaľ sa mu nepodarí zistiť pravdu, sestrin
duch si nikdy neodpočinie.Poznámka: táto časť kapitoly prešla AP (ak nájdete ešte nejaké chyby prípadne iné nezrovnalosti, pokojne to nepíšte do komentárov)
Poznámka2: poviedka predĺžená na max. 20 kapitol.
aktualizačný deň pre túto poviedku: utorok alebo štvrtok.
Začínali sa postupne uzatvárať.
Každá z nich zanechala za sebou bolesť podobnú uhryznutiu.
Tsutome ho vzal do
náručia.
„Zbytočne si trpel. Si
môj. Tvoji rodičia už dávno súhlasili s predbežným spojením energií. Bola
len otázka času, kedy sa takto stretneme.“
Presunul pozornosť na
mladíkov chrbát, kde sa puto ešte len začínalo uzatvárať. Každé spojenie ho
zabolelo, ale nebolo to až také nepríjemné ako na začiatku. Oprel sa
o mužovu hruď a potichu oddychoval. Nebol schopný urobiť nič iné, len
dovoliť, aby sa spojenia začali hojiť. Nedokázal sa tomu ubrániť.
„Kde je Shin?“ potichu sa
opýtal Tsutome.
„Ostal pri kobke...“
Nechcel mu to povedať,
ale niečo v ňom zabránilo tomu, aby pred ním takú vec držal
v tajnosti. Cítil sa takmer povinný odpovedať.
***
MINORI priložil prsty na otcov odhalený hrudník. Okamžite zachytili silné
prúdenie energie. Musel ich okamžite odtiahnuť. Rozhodne to až príliš
pripomínalo zvýšenie hladiny, ktorá nastávala pri nutnosti vytvoriť trvalé
prepojenie. Jedno dominantné tetovanie z jeho tela zmizlo, ale predtým
než k tomu došlo, roztrhlo dôležité
časti jeho osobnej energie. Bol bezbranný tak, ako ešte nikdy predtým.
Nerovnováha energií mohla spôsobiť veľmi pomalú a bolestivú smrť. Prvý majster nepochybne vykročil na
svoju poslednú cestu a nie je veľa toho, čo by sa ešte dalo urobiť.
„Senpai, čo budeme
robiť?“
Nobu takmer pustil tácku
s nástrojmi na zem, keď si všimol, ako veľmi jeho pán zbledol. Dokonca aj
spoločníci vedeli, čo môže znamenať takéto energické vypätie.
„Musíš mi pomôcť. Nie je
iná možnosť, len dopriať jeho telu to, čo potrebuje.“
„Nemôžem vám niečo také
dovoliť. Ste jeho synom. Je vám jasné, čo sa stane, ak teraz uzavrieme...“
„Budeš mi podávať
nástroje. Zatiaľ tu len stoj!“
„Ako prikážete, senpai.“
Minori vedel, čo nastane,
ak na niečo také pristúpi. O týchto veciach už bol patrične informovaný.
Práve preto sa tak dlho dohadovali a nevedeli sa zhodnúť na tom, čo sa
stane s bratom Ai. Dohoda s ním bola predtým odložená na neurčito
kvôli výhradám otca a takisto jeho energia, bola úplne bežná, akú mali aj
obyčajní ľudia. Čím bol akosi nepriamo vylúčený z akýchkoľvek dohôd, ale
Tsutome trval na tom, že ich dohoda platí, aj napriek tomu, že mladý Kei
nepreukázal takmer žiadne viditeľné známky vyššej energie. A teraz sa
ukázalo, že aspoň v jednej veci mal pravdu, Kei je týmto spôsobom rozhodne
veľmi užitočný, ale nie pre nich. Podľa toho, čo sa dialo s jeho otcom,
nebolo pochýb o tom, že Tsutome rozohral svoju vlastnú hru. Spojil sa
s ním, čím druhú časť svojej adoptívnej rodiny akosi odtrhol od možnosti
uzavrieť takéto spojenie. Jednoznačne musel počítať s tým, že dôjde
k úmrtiu prvého majstra. Čím sa uzavrie kruh ich generácie a Minori
nastúpi na otcovo miesto. Boli časy, keď po niečom takom túžil, keď si želal,
aby otec už nebol hlavou rodiny. Stále ho trápili isté veci, na ktoré nemohol len tak zabudnúť,
ale rozhodne neplánoval zbaviť sa ho takýmto spôsobom. A tretí majster
dokázal, že nemyslí na dobro rodiny.
Ako sa ukázalo, nebol
spoľahlivý a on sám, nemal žiadnu úctu k tomu, o čom rozhodol
prvý majster, aj keď by ho mal ako číslo tri v rodine rešpektovať omnoho
viac než Minori. Zradu bolo cítiť v celom dome. Narušila rovnováhu,
popretŕhala všetko, čoho sa len dotkla. Temnota prichádzala s ňou, nehybne
schovaná v tých najtmavších tieňoch. Poznal ju, istý čas bola jeho
neoddeliteľnou spoločníčkou a dokonca aj teraz s ňou ešte občas
koketoval. Cítil, akoby sa jej dotýkal, keď splnil otcov príkaz a nechal
vyšetrovateľku odviesť späť k jej manželovi. To, čo jej urobil ju zlomilo.
Nebola to už tá istá žena. Myšlienky mala pomiešané, bola vystrašená
a zjavne vďaka nemu aj traumatizovaná. Urobil to na príkaz svojho otca.
Bola to jeho práca, niečo čo považoval za jedinú istotu v celom svojom
živote. S rovnakou istotou však teraz vedel, že ich rodina už nemá tretieho majstra. A on musí urobiť
všetko potrebné pre zachovanie moci rodiny.
Nešetrne zo seba zhodil
oblečenie. Na svoje nahé telo posiate jazvami sa nedíval. Nepotreboval vidieť
stopy, ktoré na ňom zanechal výcvik a tresty spojené s jeho až príliš
častými zlyhaniami. Dokonca ani všímať si to, čo na svojom tele tak veľmi
nenávidel. Skrytú ženskú stránku, s ktorou sa narodil a nemohol sa
jej úplne zbaviť, lebo inak by prišiel o polovicu svojho talentu. Bol na
tom podobne ako Kei, aj keď on aspoň vedel kvôli čomu ostala táto časť jeho
tela zachovaná aspoň v takej podobe, aby bola istým spôsobom užitočná.
Prekonal akékoľvek rozpaky a znechutenie, nebol čas uvažovať o takých
veciach.
„Podaj mi krátku čepeľ,“
prikázal pevným hlasom.
Nobu siahol na tácku
a vzal z nej kontaktný nástroj, ktorý bolo nutné len priložiť
k položke a zatiahnuť. Drobné zúbky už potom vykonali celú svoju
prácu s takmer milimetrovou presnosťou.
Ruka sa mu ani raz
nezachvela, keď preberal nástroj od spoločníka. Dokonca ani vtedy, keď si ho
priložil na odhalenú pokožku druhej nohy. Ostávalo mu ešte zadať posledné
pokyny.
„Keď otvorím aj túto časť
tetovania, pomôžeš mi dostať sa do postele. Ako svojho nového hlavného
spoločníka ťa žiadam, aby si mi pripravil meč a nohavice, ktoré nebudú
dráždiť tetovania. Ostaneš pri otcovi a dáš naňho pozor, kým sa nevrátim.“
Bola to jasná výzva
bojovníka, ktorá znamenala, že čoskoro sa jeho ruky sfarbia krvou zradcu. Takto
si to naozaj neželal. Prial si, aby mohli vymyslieť iný spôsob, ale obával sa,
že nedokáže úplne prepojiť puto, kým nebude zrada potrestaná.
„Stane sa ako ste
povedali, Minori-sama. Preukázali ste mi tým veľkú česť.“
Spoločník sa mu hlboko
uklonil, ale bolo na ňom vidieť, že si robí o mladého pána starosti. Súboj
v takomto stave rozhodne nebude jednoduchý.
Minori zručne pritlačil na pokožku, neprestal až kým
sa zúbky nedostali do priameho kontaktu, potom prestal pritláčať čepeľ
a sústredil sa len na zhluky energie, ktoré ju obklopili. Jedným prudkým
trhnutím vytvoril možnosť spojenia. Celým telom mu prebehla triaška a od
bolesti sa mu takmer zatmelo pred očami. Nebyť spoločníkovej rýchlej reakcie skončil
by na zemi. Dobre vyškolený Nobu, ho však bez problémov dostal do postele.
Otcove ruky zareagovali
na prítomnosť energie. Hikaru inštinktívne čerpal so synovej energie. Minori
privrel oči a dovolil otcovi, aby spojil energické body. Nemohol si
dovoliť plytvať silami na zbytočnú obranu. Čakal ho ťažký súboj, ktorého
výsledkom mohlo byť aj uzavretie celej rodinnej línie.
