Pár: Kei (Ai)/Shin, a.i.
Varovanie: smrť,
duchárske, školské, kríza identity, kriminálne, zmienka o skupinovom sexe,
tajný spolok
Obsah (skrátená
verzia): Kei (16) žije so svojím otcom, jeho sestra Ai s matkou. Po
sestrinej smrti (údajnej samovražde) sa však rozhodne načas prevziať jej
miesto. Kei cíti prítomnosť sestrinho ducha, niekedy sa mu zdá, akoby spolu
zdieľali jedno telo. Verí tomu, že pokiaľ sa mu nepodarí zistiť pravdu, sestrin
duch si nikdy neodpočinie.Poznámka: táto časť kapitoly prešla AP (ak nájdete ešte nejaké chyby prípadne iné nezrovnalosti, pokojne to nepíšte do komentárov)
Poznámka2: poviedka predĺžená na max. 20 kapitol.
aktualizačný deň pre túto poviedku: utorok alebo štvrtok, dnes výnimočne opäť v sobotu.
Chvíľu mu trvalo, kým sa
z toho spamätal a dokázal sa opäť postaviť na svoje neisté nohy.
Príchod hlavného spoločníka zrejme zmenil aj pomer síl v pracovni.
Ozval sa výkrik,
sprevádzaný prudkým trhnutím. Niečo ťažké dopadlo na zem. Shin sa rýchlo
odplazil do tmavšej časti chodby a schoval sa za jednu z veľkých váz,
ktoré boli súčasťou novej výzdoby. On sám ich rád nemal, ale Hikaru-sama trval
na tom, že budú rozmiestnené po celom dome, keďže ide o veľmi vzácne
ochranné predmety. Tentoraz ich polohu ocenil, práve za jednu z takých váz
sa mohol pohodlne ukryť. A mal už aj dosť bohaté skúsenosti s tým, ako
obchádzať rozkazy. Pár krát to poradil aj iným otrokom a zvyčajne to
fungovalo. Jeho momentálne postavenie bolo ešte o niečo lepšie ako to ich,
preto si veľmi rýchlo našiel spôsob ako na pár minút obísť pánov priamy príkaz.
Kei už podľa všetkého
tvrdo spal. To, čo s ním Tsutome urobil, oslabilo jeho telo aj ducha
a vyžiada si to veľa odpočinku, kým bude môcť opäť normálne fungovať. Preto
si nemyslel, že ho práve teraz bude až tak súrne potrebovať. Stačilo si to
vysvetliť len tak, že potreby svojho prvého pána najlepšie uspokojí, keď mu
poskytne informácie z prvej ruky. Preto akékoľvek nutkanie poslúchnuť
okamžite ustalo a dostavilo sa aj uspokojenie s tým spojené.
Naskytol pohľad na to,
ako Toru niekam odnáša mladého pána. Minori bol očividne v bezvedomí. Inak by zrejme nedovolil, aby ho niekto takýmto
spôsobom držal.
Tsutome s mečom
v ruke kráčal za nimi a pôsobil mimoriadne spokojne. Shin z toho
vôbec nemal dobrý pocit. Tí dvaja sa rozhodne chystali ublížiť mladému pánovi,
ale to nebola jeho starosť. Minori mu zabránil v úteku a vydal ho do
rúk tretieho majstra. Nebolo mu jasné, prečo by kvôli nemu mal riskovať, že sa
mu stane ešte niečo omnoho horšie. Jeho úlohou bolo len zistiť, čo tí dvaja
plánujú, a to sa už čiastočne dozvedel. Minori sa už dávno proti nemu
a prestal ho vnímať ako svojho priateľa, jediné, čo si želal, bolo, aby sa
stal poslušným spoločníkom. Rozhodol sa poslúchnuť správať presne podľa jeho
predstáv, aj keď si nebol istý, či by mu za to Minori tentoraz poďakoval.
***
Toru stiahol tmavovlasému
mladíkovi nohavice a uložil ho na stôl. Pripútal mu obe ruky aj nohy
a všetko starostlivo upevnil tak, aby mu zabránil v akomkoľvek
zbytočnom pohybe. Pán ho naučil základné typy zväzovania. Nebolo to preňho
vôbec ťažké a istým spôsobom ho to vzrušovalo.
„Budete si ešte niečo
priať?“ opýtal sa takmer s nádejou, že sa bude môcť s mladým pánom
trochu zabaviť.
„Podaj mi nástroje zo zelenej police. Potom
môžeš odísť.“
„Ste si istý
Tsutome-sama?“
Nástroje tohto typu
nepatrili k mučiacim, boli určené na vrezávanie sa až pod povrch
energických predelov, ktoré malo v sebe každé ľudské telo. U majstrov
boli síce výraznejšie, ale stále to boli rovnako citlivé body. Tsutome sa stal
majstrom, kvôli tomu, lebo tieto techniky ovládal. Umenie mučenia mu nešlo až
tak dobre, skôr svoje schopnosti orientoval týmto smerom, čo však neznamenalo,
že je to ktovieako príjemná technika.
Pán naňho vrhol jeden zo
svojich mimoriadne nespokojných pohľadov.
„A čo také by si ešte
chcel?“
„Ponížil ma. Počas mojej
poslednej návštevy ma nechal zbičovať. Rozhodne by som mu rád oplatil jeho
láskavú starostlivosť.“
Už dávno čakal na takúto
príležitosť a nedokázal si odoprieť to potešenie ukázať mladému kam patrí.
„Nie je to zlý nápad, ale
musí ostať neporušení. Vieš, predsa, že poškodený tovar by si už nikto
neprevzal.“
„Nechcem poškodiť jeho
telo fyzickým trestom. Chcem ho počuť prosiť, ale úplne z iného dôvodu.“
Tsutome sa pobavene
uškrnul.
„Môj hlavný spoločník by
nemal hovoriť takéto veci. Vieš, že by som nemal dovoliť, aby si takto
rozprával o inom majstrovi.“
„Už dlho ním nebude.“
Tsutome prikývol.
„Nedovolím, aby sa čo len
dotkol niečoho, čo patrí mne. Nezabúdaj, že medzi vami nedôjde k žiadnemu kontaktu,
kým to ja nedovolím, a to ja nemienim urobiť, Toru. Tvoja úloha v tejto
veci je iná. Podaj mi nástroje a potom sa vráť sa svoje miesto a plň si
svoje povinnosti. Tento chlapec už bol sľúbený na iné veci, prišli by na to a celý
dom by zničili len kvôli tvojej nenásytnosti. “
„Prepáčte, Tsutome-sama.
Už vás o to nebudem žiadať.“
Toru už viac neváhal.
Otvoril zelenú skrinku a vybral z nej požadované nástroje. Boli
zabalené vo veľmi jemnej látke, celkom nové a nepoužívané. Pokožkou mu
prešiel nepríjemný pocit, pretože nemal rukavice a pán tvrdil, že niečo
také by len znižovalo silu tých pomôcok, ale sám ich nikdy do nechránených rúk
nevzal.
Bez ďalších zbytočných rečí ich podal svojmu
pánovi, ktorý začínal javiť značné známky netrpezlivosti. Nepríjemné bodnutie
bolesti prešlo len ním, zaplatil cenu za ich použitie a pán ich už potom
vzal do rúk bez akéhokoľvek náznaku bolestnej reakcie.
„Budete potrebovať moju
spoluprácu?“ opýtal sa takmer dychtivo. Bolo na ňom vidieť, ako veľmi by si
prial pri tomto asistovať.
„Nie, to je všetko. Môžeš odísť.“
Toru sa mu už len zľahka
uklonil a dôstojným krokom opustil miestnosť. Rozhodne sa mu nechcelo
odísť od rozrobenej práce, ale Tsutome mu dal jasne najavo, že si neželá, aby
do toho zasahoval.
