Pár: Kei (Ai)/Shin, a.i.
Varovanie: smrť,
duchárske, školské, kríza identity, kriminálne, zmienka o skupinovom sexe,
tajný spolok
Obsah (skrátená
verzia): Kei (16) žije so svojím otcom, jeho sestra Ai s matkou. Po
sestrinej smrti (údajnej samovražde) sa však rozhodne načas prevziať jej
miesto. Kei cíti prítomnosť sestrinho ducha, niekedy sa mu zdá, akoby spolu
zdieľali jedno telo. Verí tomu, že pokiaľ sa mu nepodarí zistiť pravdu, sestrin
duch si nikdy neodpočinie.Poznámka: táto časť kapitoly prešla AP (ak nájdete ešte nejaké chyby prípadne iné nezrovnalosti, pokojne to nepíšte do komentárov)
Poznámka2: poviedka predĺžená na max. 20 kapitol.
aktualizačný deň pre túto poviedku: utorok alebo štvrtok, dnes výnimočne v sobotu.
Toto je narodeninová kapitola a keďže dnes mám narodeniny, sakra, čas hrozne letí už mám 25. Chápete? Mne sa to stále nezdá.Cítim sa nejako mladšie. Tak pribudne aj bonus (+b) takže sa rozhodne máte na čo tešiť.
SHIN klesol na kolená
pred svojím druhým pánom. Nechcel to urobiť, ale spojenie energií ho
k tomu prinútilo. Mal pocit, akoby bol uzavretý hlboko vo svojej vlastnej
hlave a celé jeho telo sa hýbalo len pomocou akéhosi nezávislého
ovládania, ktoré nekontroloval on. Nebol už nahnevaný na svojho prvého pána. Najprv
hrozne zúril, keď si uvedomil, že sa s ich putom niečo deje, ale keď na
vlastnej koži pocítil dôsledky spojenia, pochopil, že Kei bol zrejme súčasťou
rodinnej dohody, ktorá bola natoľko silná, že ani on jej nemohol odporovať.
Každopádne bola tu ešte tá druhá strana jeho nového priateľa, niečo desivé, čo
ho obklopovalo. Predtým si to v tej rýchlosti nevšimol, ale teraz, keď bol
niekoľko hodín uväznený vo svojej hlave a stále mu len ošetrovali
tetovania, mal možnosť o tom poriadne popremýšľať. Rozhodne to bolo niečo
veľmi zlé. Niečo, čo by nemalo byť súčasťou ľudského tela, ale brániť sa proti tomu
nebolo v chlapcových silách. Ai nezachránili ani jej vedomosti,
nepredpokladal, že Kei na tom bude o niečo lepšie než jeho sestra. Ona
sama zrejme prepadala panike, hneď ako sa to do nej dostalo. Rozhodne nebola už
dlhší čas pri zmysloch, ale nikto tomu vtedy nevenoval pozornosť, nepredpokladali,
že niečo také urobí práve osoba, akou bola ona. Možno to spôsobilo to vynútené
puto. Možno to ju zlomilo.
Shin to dokázal pochopiť. Aj on stratil niečo, čo
už nemohol nikdy získať späť. Bolo mu to jasné, hneď pri prvom pohľade na druhého pána, ktorý dotkol jeho tváre
a prinútil ho pozrieť sa naňho. Ten víťazoslávny výraz v jeho očiach
v ňom vyvolával nové iskierky zúrivosti. Rád by sa mu vrhol na krk
a zmazal mu z tváre ten spokojný úsmev, ale otrok na niečo také nárok
nemal. Nebol ničím.
„Otrok, odteraz patríš mne. Urobíš všetko, čo
ti prikážem.“
Tie slová v ňom
prebúdzali bolesť, natoľko hlbokú už ho to prinútilo priložiť ruku na srdce. Bol
to prvý vôľou ovládaný pohyb, ku ktorému sa vôbec odhodlal. Pánove slová
narušili bariéru medzi ním a jeho telom. Mohol byť aspoň počas toho
krátkeho okamihu súčasťou svojho sveta. A on pocítil takmer krutú radosť,
keď si uvedomil, čo mu práve teraz musí povedať.
„Nie, Tsutome-sama. Otrok
nemôže prijať dve protichodné príkazy od dvoch pánov. Šok z niečoho takého
by spôsobil smrť otroka.“
„Aký príkaz ti dal tvoj prvý pán?“
Shin mu zopakoval ich
spoločnú prísahu. Každé jedno z tých slov prinášalo čoraz väčšiu mieru
slobody. Čoraz silnejšiu nádej na úplné oslobodenie.
Tsutome naňho chvíľu len
znepokojene hľadel. S niečím takým sa zrejme ešte nestretol
a nevedel, akoby mal na to reagovať. On sám by však najlepšie mal pochopiť
jeho rozpoloženie, kvôli svojej vlastnej minulosti, ale ľudia ľahko zabúdajú na
to, čo ich kedysi tak nesmierne zväzovalo a bývalí otroci boli ešte omnoho
krutejšími pánmi. Shin mu odvážne
opätoval pohľad. Nemusel uhýbať pred tými znepokojujúcimi očami, pred tým
všetkým, čo teraz tretieho majstra obklopovalo.
„To, čo tvoj prvý pán
prikázal nemôžem zmeniť, ale dodávam, že si povinný rešpektovať pravidlá rodiny
a moju autoritu ako partnera tvojho prvého pána.“
Shin prikývol. Rozhodne
to bolo lepšie, ako to, čo by ho čakalo, keby toho musel sľúbiť viac. Prvá
prísaha bola silná, nedala sa len tak ľahko zničiť. A Tsutome to istým
spôsobom akceptoval. To značne zjednodušilo jeho postavenie v rodine.
„Je zaujímavé ako trváš
na dodržaní pravidiel rodiny. Práve ty, zradca...“ hnevom zastretý hlas zaznel od dverí, vedúcich
do izby, v ktorej došlo k prvému stretnutiu nového otroka
a pána. Bola to miestnosť, ktorá by sa dala nazvať ako pracovňa.
Nepatrila žiadnemu
konkrétnemu členovi rodiny, bola skôr využívaná na kontakt s cudzincami
a nevyhnutnými návštevami. Do domu však malo prístup len veľmi málo ľudí,
a preto táto miestnosť bývala zvyčajne prázdna. Neohlásené návštevy neboli
tolerované, vybavovali tu väčšinou len úradné záležitosti. Shin si bol istý, že
využitie tejto miestnosti sa odteraz bude vzťahovať aj na súboje medzi
majstrami. Rozhodne tomu nasvedčoval ostrý meč, ktorý držal v rukách mladý pán. Mysľou mu prebleskli
spomienky na ich spoločné hodiny, na to aké to bolo, keď ho Minori tajne
zasväcoval do bojových techník. Boli priateľmi napriek tomu, čo všetko ich
rozdeľovalo. Istý čas veril, že Minori bude ten, kvôli, ktorému bude stáť za to
aj skloniť hlavu a prijať svoje postavenie, ale postupne upustil od tejto
predstavy. Mladý pán sa mu čoraz väčšmi vzďaľoval. Cítil, že medzi nimi to už
nikdy nebude rovnaké, a preto sa pokúšal vymaniť sa z akýchkoľvek
záväzkov týkajúcich sa rodiny. To, že sa mu to nepodarilo len svedčilo
o tom, aké je zložité ich opustiť.
Shina však oveľa viac ako
nejaká zbraň majstra zaujímalo mierne odhalené telo mladého pána. Rozhodne sa
bolo na čo pozerať. Roky tvrdého výcviku na ňom zanechali isté stopy, ale Shin si
nikdy predtým neuvedomil, čo všetko ukrýva jeho pán pod zvyčajne veľmi pozorne
pozapínaným oblečením. Tých pár jaziev, nebolo natoľko závažných, aby ich
považoval za problém. Minori sa nikdy pred služobníkmi nevyzliekal, pokiaľ to
nebolo vyslovene nutné, preto sa o ňom vždy hovorilo, že zrejme utŕžil
veľmi nepekné zranenia, ale jeho jazvy vyzerali v kombinácii
s pokožkou takmer ako nepatrná živá kresba. Rozhodne by rád videl aj to
ostatné, ale musel naňho prestať vyvaľovať oči kvôli svojmu pánovi, ktorý sa
k nemu naklonil.
„Chcem, aby si šiel do svojej izby.
A postaral sa o pohodlie svojho prvého pána.“
„Ako si želáte,
Tsutome-sama.“
Hlboko sa uklonil. Pomaly
prešiel okolo mladého pána, ktorý okrem príťažlivosti jasne dával najavo aj to,
že je pre tretieho majstra vážnou hrozbou. Preto sa radšej poponáhľal. Nebolo
múdre pliesť sa do ich vecí.
Po vybehnutí z izby
sa zrazil s hlavným spoločníkom patriacim k tretiemu majstrovi. Toru
bol jeho pravou rukou a hlavným spoločníkom. Mal už dvadsaťpäť a so
svojím pánom toho prežil naozaj veľmi veľa. Povrávalo sa, že spolu istým
spôsobom vyrástli, tak ako Minori a Shin. Bol to pomerne zaujímavý mladý
muž, ale jeho povaha zvyčajne všetkých prinútila držať sa od neho čo najďalej.
Mal skony k násiliu, často obľuboval fyzické tresty pre menej poslušných
spoločníkov. Svojmu pánovi bol úplne oddaný
a zvykol si, že sa k nemu správajú s vyššou úctou, než
k mladším spoločníkom, lebo sa už dlhé roky tešil pánovej úplnej dôvere. Tsutome si ho natoľko obľúbil, že mu venoval
vyššie právomoci, ktoré sa tohto domu našťastie netýkali. Každopádne odteraz by
mali byť ich stretnutia častejšie ako predtým. Shin tušil, že to preňho nebude
ktovieako príjemné.
Toru rozhodne niesol
ťažko jeho rozhodnutie vziať si za spoločníka aj Shina. Ani ako otrok mu
ktovieako nevyhovoval. Dal mu to na vedomie tým, že mu bez váhania tvrdo odsotil nabok. Shin spadol
a poriadne si doudieral rozboľavené telo.
