Obsah:
pokračovanie všetkých Vulkánov. Začína posledný semester, ktorý Jim strávi na
akadémii... Odohráva sa týždeň po vsuvke Romulus.
Poznámka: poviedka bude trochu inak delená, čiže očakávajte zas také
menšie delenia, lebo inak zas by som nestíhala. Čiže nabudúce asi 2
stránky. Potom zas 1 a potom zas 2. Takže 4 časti budú trošku dlhšie
časti, ale rozkúskované. Poviedka neprešla AP.
Po dlhom rozhovore s doktorom už
nebol až tak optimisticky naladený, ale svoj názor nehodlal zmeniť. A zdalo
sa mu, že aj Spock a T´Pring sú spokojní z jeho voľbou.
Ani jeden z nich sa takto slovne nevyjadril, ale stačilo sa len zľahka
dotknúť ich myslí, aby pochopil, že aj oni sú naklonení tomu dať šancu novému
životu. Spock ešte stále bojoval s istou nelogickosťou jeho konania, ale
to bolo presne to, čo od neho očakával a nepovažoval to za nič nezvyčajné.
Každopádne musel mu sľúbiť, že nebude kvôli tejto záležitosti vynechávať školu,
preto im po konzultácii s doktorom neostalo veľa času. Po krátkej rozlúčke
s T´Pring, ktorá mala podľa svojho súkromného doktora nariadený pokoj na
lôžku, sa obaja vrátili k svojim povinnostiam.
„Na ktorom poschodí vystupuješ.“
opýtal sa ho, keď spoločne vošli do výťahu. Tešil sa, že sa možno ani nedostanú
k rozhovoru o Spockovi prime. Zatiaľ akosi na to neprišla vhodná
chvíľa a on si nebol úplne istý, či mu vôbec uverí bez toho, aby nemusel
vidieť sám seba.
„Robím dozor na predmete Simulácie 3.“
„Tak to máme asi spoločnú cestu.“
„To je logické vzhľadom na to, že si
sa prihlásil na ten predmet.“
Jim
pristúpil bližšie k nemu.
„Ani nevieš, ako mi to chýbalo. To
tvoje to je logické, som tak veľmi
túžil počuť..“ nedalo mu to. Musel ho
trochu dráždiť, aj keď vedel, že sa mu to veľmi nevyplatí. Chcel predsa, aby mu
Spock dal čo najviac bodov a na to sa bude musieť dvojnásobne snažiť.
„Každopádne bolo by logické, keby sme
to naše zmierenie...“
Spock mierne nadvihol obočie.
„Takže vy ľudia máte radi...“
„Samozrejme, zmierovací sex je úplne
najlepší.“
Jim bol ochotný povedať čokoľvek len,
aby sa ich vzťah opäť vrátil hoci aj k starým tajným stretnutiam. A toto
vyzeralo ako dobrá a logická zámienka k tomu, aby ho dokázal takto
rýchlo presvedčiť, že toto práve teraz naozaj potrebuje.
„Naozaj je to súčasťou vašich
zvyklostí?“
„Veľmi príjemnou súčasťou. Som si
istý, že budeme obaja veľmi spokojní.“
„Príď do mojich izieb. Dnes to
zariadim tak, aby sme mali dostatok času, ale náš rozhovor ešte nie je
ukončený. Predpokladám, že dodržíš svoju časť dohody a porozprávaš mi o svojich
nočných dobrodružstvách.“
„Dobre, urobím to,“ súhlasil
neochotne. Ostávala tu ešte jedna vec. Mal by Spockovi povedať aj o obsahu
toho modulu. Aj to bolo súčasťou celej tej záležitosti, ale Spock prime mu ešte
pred tým než úplne stratil pojem o svete nakázal, aby to okrem doktora
McCoya, ktorý akosi bol nutnou súčasťou celej veci, nikomu nehovoril. Nebol si
teda istý, čo všetko môže ešte prezradiť a potreboval si to dobre
premyslieť.
Práve, keď vystúpili z výťahu na
PADD mu prišla nová správa.
PREBRAL
SA. JE OK. Prídem na Simulácie 3. KOSTRA
Si skvelý. Už som na ceste. Mám
novinky. JIM.
Kostra naňho čakal pred učebňou. Pôsobil mimoriadne spokojne a bol zrejme
nadšený z toho, že sa pacient úspešne prebral. Jim bol hrozne zvedavý na
to, ako sa Spock prime má, ale pred ostatnými si zatiaľ musel dávať pozor,
obzvlášť aj pred citlivými ušami svojho partnera. Preto spolu len potichu vošli
do simulačnej miestnosti, kde boli oboznámení so základnými informáciami o predmete.
Bola to taká klasická úvodná hodina. Dali si aj menšiu simuláciu krátkej misie,
ktorá sa skončila udelením pomerne slušného počtu bodov. Jim bol rozhodne veľmi
rád, že si zvolil tento predmet. Bolo to pomerne príjemné občas sa pozrieť na
horlivo zapisujúceho sa Spocka, ktorý sa naňho
po celý čas díval cez sklo. Istým spôsobom sa pred ním mohol aj
predvádzať bez toho, aby to bolo až tak veľmi nápadné.
Po hodine mal prednášku z diplomacie
a základov vyjednávacích techník. Počas robenia si poznámok stíhal ešte
písať Kostrovi, ktorý bol opäť na ošetrovni, aj keď to nebol dlhý rozhovor a doktor
ho opätovne požiadal, aby sa venoval radšej štúdiu, keďže umenie vyjednávať je
pre kapitána nesmierne dôležité.
Až ku koncu hodiny mu Kostra napísal
krátky odkaz.
PRÍĎ NA OŠETROVŇU. CHCE ŤA VIDIEŤ. MUSÍŠ
PRÍSŤ TERAZ.
Jim okamžite zabudol na to, že si
chcel dať obed a rýchlo zamieril späť na ošetrovňu. Nezastavil sa, až kým
nebol opäť s Doktorom, ktorý mu rýchlo a veľmi nenápadne otvoril
dvere do izby určenej pre Spocka prime.
Na posteli sedel pomerne mladý
vulkánsky muž. Podobný svojmu mladšiemu ja. Kostra mu vysvetlil, že ide o akúsi
časovo priestorovú anomáliu, ktorá zrejme nebude nikdy podrobne preskúmaná.
Dôležité bolo len to, že vďaka tej čiernej diere a následnej ďalšej ceste
do minulosti sa jeho tkanivá akosi zbláznili a nastalo niečo, čo kostra
nazval oklamanie času. Spock teraz vyzeral ako muž v najlepších rokoch a Jim
bol úprimne rád, že to dopadlo takto.
„Spock ma žiada, aby som mu dnes
všetko povedal. Nebol som si úplne istý, ako to urobiť. Preto som naozaj veľmi
rád, že....“ pokúšal sa byť formálny, ale aj tak neodolal tomu tohto Spocka
objať. Bolo na ňom niečo, čo ho takmer nútilo, dotknúť sa ho. Očakával
protesty, prípadne ďalšie logické vysvetlenia, kvôli ktorým by sa takto nemohol
správať, ale Spock ho len držal pri sebe, pevne bez akéhokoľvek náznaku
odťahovania a nespokojnosti.
