Pár: Kei (Ai)/Shin, a.i.
Varovanie: smrť,
duchárske, školské, kríza identity, kriminálne, zmienka o skupinovom sexe,
tajný spolok
Obsah (skrátená
verzia): Kei (16) žije so svojím otcom, jeho sestra Ai s matkou. Po
sestrinej smrti (údajnej samovražde) sa však rozhodne načas prevziať jej
miesto. Kei cíti prítomnosť sestrinho ducha, niekedy sa mu zdá, akoby spolu
zdieľali jedno telo. Verí tomu, že pokiaľ sa mu nepodarí zistiť pravdu, sestrin
duch si nikdy neodpočinie.
Predpokladaný počet kapitol: 8 + prológ, epilóg
Predpokladaný počet kapitol: 8 + prológ, epilóg
KEI
ho nechal spať koľko sa mu len zažiada. On sám nedokázal zaspať. Len tam
potichu ležal a pokúšal sa to celé rozumne roztriediť tak, aby mu to
dávalo aspoň nejaký zmysel. Ani po dlhšom uvažovaní to všetko ešte úplne
neprijal. Každopádne uznával, že Shin má v tejto oblasti omnoho väčšie
skúsenosti a bez jeho pomoci sa zrejme nezaobíde, takmer pocítil ďalší
kontakt s mimoriadne silnou fyzickou bolesťou, keď mu došlo, že ich zrejme
aj tak rozdelia. Okamžite sa sústredil na niečo iné, aby úplne neprepadol
panike. Pokúšal sa spomenúť si na to, čo ho na učili. Žiadny kurz ho však
nemohol pripraviť na niečo také, ale aspoň čiastočne to zmiernilo jeho obavy. Keď
sa Shin v jeho náručí pohol, už mu bolo o niečo lepšie, teda aspoň bol schopný pokračovať v rozhovore.
„Prepáč mi, že som spal
tak dlho, ale toto prostredie mi dosť odoberá silu...“
„To je v poriadku.
Ani ja sa tu necítim dobre. Nemusíš sa kvôli tomu ospravedlňovať.“
„Stihol som aj
porozmýšľať o tom, čo by sme mohli za daných okolností urobiť. Ja... Ak
dovolíš, tak sa ti pokúsim pár vecí najprv objasniť... Pomôže mi, keď o tom
budeme uvažovať spoločne...“
„Samozrejme, pokojne
začni...“
„Utiecť odtiaľto je
nemožné. Je to kobka s hladkými stenami. Východ je veľmi vysoko. Dá sa sem
dostať len pomocou rebríkov, prípadne lán. Nič z toho nemáme a ani nezískame.
Jedlo a vodu nám chodí dávať Minori-senpai. On nám nepomôže. Nikoho z mojich
známych sem nepustia. Tým pádom odpadá akýkoľvek pokus o vylezenie nahor.“
„A čo ten môj duch.
Nemohol by nám pomôcť dostať sa...“ nebol si istý, či je niečo také možné, ale
sám predsa videl, čo všetko dokázal, keď sa poriadne nahneval. Rozhodne by to
stálo aspoň za zmienku.
„Uspali ho. Len dočasne a museli
spojiť všetky sily, ale podarilo sa to. Momentálne máš svoje telo pod kontrolou
len ty...“
„Tak potom odpadá aj to.
Čo ďalej ešte môžeme urobiť?“
„Existuje ešte jeden
spôsob, ako sa odtiaľto môžeme dostať.“
„Zmeniť môj symbol, tak
aby dorástol ako tvoj znak. Nie znak Tsutome,“ potichu dodal Shin. Hlas sa mu
trochu triasol, keď to vyslovil.
„Predpokladám, že to
nebude až také jednoduché. A oni, ak vedia, že niečo také je možné, prečo
nás sem dali spolu?“
„Dobrá otázka. Nuž,
nepredpokladajú, že o niečom takom viem. Študoval som isté veci, ktoré
spoločníkom do rúk nepatria. A aj keby ma z niečoho takého
podozrievali, neveria, že dobrovoľne niečo také urobím.“
„Prečo?“
„Skús hádať,“ podpichol
ho Shin.
„Povedal si, že ten
poškodený znak, že on dorastie na celé telo a staneš sa otrokom...“
„Áno, to mi neodvratne
hrozí tak či tak, ale pokiaľ si mám vybrať, radšej budem s tebou. Aj o týchto
veciach som čítal. Pán môže dať otrokovi slobodu, môže mu ponechať vlastnú vôľu
ak si to želá. Formálne budem tvoj otrok, ale ty sám rozhodneš o tom, aký
bude stav mojej mysle. Oni niečo také neurobia, ale predpokladám, že ty by
si...“
„Nebudem ti brániť v slobodnom
myslení. Nie som ako oni. Tak, čo musíme urobiť?“
„Je toho dosť. A mali
by sme to stihnúť do obeda. Preto ti budem všetko vysvetľovať postupne, aby sme
mohli pomaly aj začať, ak teda súhlasíš.“
„Urobím všetko, aby sme
sa odtiaľto dostali.“
Shin sa od neho pomaly
odtiahol a pomohol mu oprieť sa o jednu zo stien.
„Na to, aby to fungovalo
musíme to urobiť obrátene, inak by som naozaj nemal žiadnu šancu udržať si
svoju osobnosť. Existuje jeden starý sľúb, ktorý všetko prekonaná. Je silnejší
ako všetky tie ostatné znaky, ale vytvoriť ho bude bolestivé. Omnoho viac než
všetko, čo si doteraz zažil. Mám tu pár kúskov látky so svojho odevu. Budem z nich
musieť urobiť niečo čím si obaja zapcháme ústa. Navzájom si ich zaviažeme. Tu v tejto
kobke nič elektronické nefunguje. Nie sú tu žiadne sledovacie zariadenia, ale
keby sme kričali príliš nahlas, prišli by sa sem pozrieť, a to by všetko
zničilo.“
„Dobre, urobíme to,
ale čo myslíš tým, že to musíme urobiť
obrátene?“
„Sex. Pán musí dôverovať
svojmu otrokovi a dovoliť mu, aby si ho vzal. Všetky tie veci sú
nanešťastie spojené so...“
Kei pocítil ako mu niečo
silno zovrelo žalúdok.
„Len počas sexu sa u nás
uvoľňujú také energie. Mrzí ma, že ťa musím teraz žiadať o niečo také, ale
nemáme dosť času na...“
„Chápem to, ale sľúb, že
budeš opatrný ja ešte som... to s nikým ja...“ bolo mu to neskutočne
trápne, ale rozhodne bolo lepšie mu to povedať teraz, skôr než k tomu dôjde,
aby vedel, čo môže od neho očakávať.
„To už nejako zvládneme.
Postarám sa o teba, som na také veci pripravený.“
Kei sa cítil omnoho
istejšie, keď mu Shin povzbudivo stisol ruku. Pokúšal sa trochu upokojiť a veriť mu,
ale nebolo to až také jednoduché ako predpokladal.
„Čo sa stane potom?“
„Potom nastane tá fáza,
počas ktorej mi musíš veriť. Nemôžem ti presne povedať aké to bude, príde len
bolesť, veľmi silná a intenzívna, ledva budeš vedieť, čo sa s tebou deje.
Bude to horšie ako rituál, ktorý ti chceli urobiť, ale ak to celé vyjde,
dostaneme sa odtiaľto ešte pred obedom. A nikto nás nebude môcť zastaviť.“
„A čo ak to nevyjde?“
„Zomrieme, ale to isté sa
môže stať aj počas toho rituálu, ktorý nám naplánovali oni. Pokiaľ nevyjde
tento, tak by aj tak nevyšiel ani ten ich, ale samozrejme chcem, aby si si to
ešte dobre premyslel. Ja som pripravený to riskovať, ale ty... Nie si
oboznámený s naším svetom a nemôžem ťa nútiť, aby si prevzal
zodpovednosť za tieto veci...“
