3. kapitola 3/3

Pár: Kei (Ai)/Shin, a.i.

Varovanie: smrť, duchárske, školské, kríza identity, kriminálne, zmienka o skupinovom sexe, tajný spolok

Obsah (skrátená verzia): Kei (16) žije so svojím otcom, jeho sestra Ai s matkou. Po sestrinej smrti (údajnej samovražde) sa však rozhodne načas prevziať jej miesto. Kei cíti prítomnosť sestrinho ducha, niekedy sa mu zdá, akoby spolu zdieľali jedno telo. Verí tomu, že pokiaľ sa mu nepodarí zistiť pravdu, sestrin duch si nikdy neodpočinie. Počas svojho pátrania stretáva aj osobu, do ktorej sa zamiluje (čiže sem-tam aj romantika, platí aj to, čo bolo napísané v dlhšom obsahu)
Predpokladaný počet kapitol: 8 + prológ, epilóg

Poznámka: poviedka neprešla AP.

Nikdy by niečomu takému neuveril, keby sa to neodohrávalo priamo pred ním. A to ešte ani zďaleka nebolo všetko. Pocítil v sebe niečo zvláštne, niečo čo by nemala v sebe pocítiť žiadna ľudská bytosť. Putá, ktoré ho zväzovali povolili. Cítil, že sa postavil na posteli, ale telo nemal absolútne pod kontrolou. Opäť začal kričať, neľudským zúrivým hlasom.

„Nepodarili sa jej to. Nezískala slobodu a vy ... vy ste si teraz dovolili ma spútať...“

Všetko okolo neho sa triaslo. Veci lietali okolo nich, cítil ako tá sila odhodila oboch mužov čo najďalej od seba.

„Zomriete, ak ma nenasýtite. Zomriete všetci!“ kričal hlasom, ktorý mu nepatril. Bol divý a neľútostný. Kei sa márne pokúšal prebrať kontrolu nad svojím telom. Cítil len ďalšie pálenie, keď cez všetky kvety spájajú do krutého krvavého vzoru. Ďalšie tetovanie pripomínajúce tenkú stonku s hrubými ostňami sa plazilo po jeho nohách.

Prepáč mi to, braček. Odpusť mi.

Vo svojej mysli počul hlas svojej sestry. Bol tak blízko akoby sa ho dotýkala a zároveň ďaleko.

Ničomu nerozumiem. Čo si to urobila? Čo si to... Zastav to...

Kričal na ňu vnútorným hlasom, ktorý mal ešte ako jediný pod kontrolou. Studené zovretie prechádzalo jeho telom.

A potom ju uvidel. Stála tam tesne vedľa neho a natiahla ruku. Bola bledá a jej dotyk bol nesmierne studený, ale on sa ho chytil. Ten silný nápor ho vyvliekol akoby mimo tela. Cítil sa stále ešte čiastočne v ňom, ale zároveň pociťoval nesmiernu úľavu z toho, že už nie je súčasťou toho hrozivého zla. To, čo ho ovládalo bolo desivé, temné natoľko, až sa vôbec bál na to pomyslieť.

Čo to je?

Nemá to meno. Je to zlý duch vyššej kategórie. Podarilo sa mu nalepiť sa na mňa tesne pred tým než sa stal démonom. Je veľmi silný. Silnejší ako čokoľvek s čím som sa predtým stretla.

Ako sa dostal do môjho tela?

Do nášho, Kei.

Tak do nášho. To je jedno. Ako sa tam dostal. Ako je to možné?

Ai pevnejšie zovrela jeho ruku. Chladné mrazenie, ktoré im prešlo naberalo čoraz väčšiu intenzitu, ale on si to nevšímal.

Nemôžem ťa dlho zdržiavať. Musí sa nasýtiť, ale ukážem ti, čo budem môcť... Všetko pochopíš. Prosím, Kei, dobre sa dívaj. Je to dôležité.

Po stenách sa začali plaziť akési obrazy. Na jednom z nich bolo dievča, tak veľmi podobné jemu, dievča o ktorom teraz už vedel, že malo nadanie týkajúce sa duševnej sily. Videl ako vstúpila do nejakého domu, ako pomohla akejsi žene, ktorá od nej niečo úpenlivo žiadala. Sledoval každý jej krok. Bola pripravená, mala všetko, aby sa ducha mohla zbaviť, okrem jedného, okrem istoty, ktorú by jej poskytla spoločnosť starších a skúsenejších majstrov. Oni tento projekt zamietli, povedali, že duch je príliš silný, že nie je možné ho dostať z toho domu, že strávi všetko a zakázali sa jej do toho miešať. Neposlúchla ich. Nemohla sa dívať na utrpenie tých ľudí, ktorí sa prisťahovali do toho domu. Rozhodla sa zasiahnuť, kým duch nepostúpi na vyššiu úroveň.

Videl ako s tým bojovala, ako robila všetko pre to, aby ho z domu dostala a očistila to miesto. Duch poslúchol. Už to vyzeralo tak, že sa jej ho podarilo zvládnuť. Dom stíchol. Nebezpečenstvo pominulo, ale na istú vec zabudla, zabudla, že musí chrániť aj druhú mužskú časť svojej osobnosti, tú ktorej sa bála, tú ktorou mala byť pred tou operáciou. Nevedela o tom, že môže urobiť niečo také, ešte nepostúpila na takýto stupeň poznania, aj keď sa stala milenkou jedného z majstrov a znamenie toho druhého prijala násilne. Zasiahol ju takou silou, až stratila vedomie, a keď sa prebudila mala na nohe svoj vlastný znak a ten druhý znak poddajnosti si vzal duch a využil ho na to, aby sa dostal do jej energie. Poslúchol výzvu, ale sám si ju pretlmočil ako pozvanie do poddajného ľudského tela.