Pár: Kei (Ai)/Shin, a.i.
Varovanie: smrť,
duchárske, školské, kríza identity, kriminálne, zmienka o skupinovom sexe,
tajný spolok
Obsah (skrátená
verzia): Kei (16) žije so svojím otcom, jeho sestra Ai s matkou. Po
sestrinej smrti (údajnej samovražde) sa však rozhodne načas prevziať jej
miesto. Kei cíti prítomnosť sestrinho ducha, niekedy sa mu zdá, akoby spolu
zdieľali jedno telo. Verí tomu, že pokiaľ sa mu nepodarí zistiť pravdu, sestrin
duch si nikdy neodpočinie. Počas svojho pátrania stretáva aj osobu, do ktorej
sa zamiluje (čiže sem-tam aj romantika, platí aj to, čo bolo napísané
v dlhšom obsahu)
Predpokladaný počet kapitol: 8 + prológ, epilóg
Predpokladaný počet kapitol: 8 + prológ, epilóg
Poznámka: poviedka neprešla AP.
Pridala som dlhšiu kapitolu takže nabudúce bude len jedna strana.
18+ PRE TÚTO ČASŤ, istá forma "rape"
NEVHODNÉ PRE CITLIVÝCH JEDINCOV, POVIEDKA OBSAHUJE PRVKY VZŤAHU SLUHA/PÁN A JE TO ZVRHLÉ VIAC AKO ZVYČAJNE.
Tsutome mu pokynul, aby
prišiel bližšie.
Keď pristúpil ku kreslu
a uklonil sa mu, muž si ho okamžite posadil na kolená. Nedočkavá ruka
siahla pod jeho šaty a vnikla pod remienky. Muž nedočkavo vnoril ruku do
pripravenej masti a našiel miesto, ktoré potreboval. Tsutome ešte nikdy
nepožiadal o vlastného spoločníka. Občas využil potešenie u spoločníkov
neoznačených znakmi poddajnosti, ale inak sa s nimi nemienil vôbec
zaplietať. Bol to muž, ktorý sa k nikomu neviazal, mal už okolo tridsať a mal
na starosti sieť nájomných vrahov a rôznych ďalších činností, ktoré ho
spájali s pochybnými ľuďmi. Telo mal čiastočne pokryté jazvami, lebo sa
rád zúčastňoval priamych bojov, ale oficiálne bol len riaditeľom miestnej
strednej školy. To všetko však práve teraz nebolo vôbec dôležité.
Shin bolestne stonal, keď
do neho postupne vnikali prsty. Nepokúšal sa brániť. Vedel, že v opačnom
prípade by to bolo ešte omnoho horšie.
„Pomalšie, prosím.“
„Povedali mi o tebe,
že si príliš divoký, že odmietaš poslúchať príkazy, pri mne sa naučíš, čo
znamená byť spoločníkom.“
Posadil si ho na seba
tak, aby doňho mohol čo najskôr vniknúť. Shin si všimol tetovanie na jeho
bledých stehnách. Bol to znak dominantnosti, tetovanie pripomínajúce svojím
tvarom kvet, stonka a listy sa rozvetvovali do ďalších vzorov. Bolo takmer
ako živé. To znamenalo, že sa už s niekým spojil, neprirodzené roztrapkaný
tvar naznačoval násilné spojenie, ale nebolo to zo spoločníkom, inak by mal
kvet inú farbu. A spoločníci sa aj tak do toho počtu nerátali.
Shin cítil ako jeho otvor
opatrne vpúšťal muža hlbšie dovnútra. Nesnažil sa ho zraniť, ale ani nepoľavil
zo svojho snaženia, až kým ho celého nezovrel v sebe. Cítil ako
z neho starostlivo pozapínané šaty spadli. Stačilo len uvoľniť ten správny
remienok. Jeho telo reagovalo veľmi priaznivo. Narodil sa ako spoločník, mal
takú energiu už od začiatku a nenávidel sa za to, ale nedokázal tomu
nijakým spôsobom zabrániť.
Každý mužov ďalší pohyb ho prepojil
s jeho duševnou energiou. Práve kvôli tejto citlivosti existoval rád
prichádzali o svoju prirodzenú silu. Takto bolo možné sa spojiť ešte aj s ostatnými
duševne silnými, ale len máloktorý z nich si rád volil znamenie podriadenosti.
Shin zastonal, keď sa
jeho mučiteľ dotkol citlivého bodu v jeho vnútri. Keď do neho opäť vrážal
s intenzitou, ktorá ho nútila prispôsobovať sa. Remienky na jeho tele
akoby ožili, prúdila cez nich omamná rozkoš spojená s energiou, bez toho, aby
sa ho muž vôbec musel dotýkať. Ich duševné energie sa o seba obtierali.
Shin sa však vyhýbal vytvoreniu znaku podriadenosti.
„Podriaď sa...“ žiadal ho
nový pán.
Shin pokrútil hlavou.
„Nikdy...“ zamumlal Shin.
Na odhalenom pleci
pocítil tlak nejakého nástroja.
„Urobíš to. Dal som ti
jasné príkazy a ty ich opäť porušuješ. Buď sa podriadiš, alebo zomrieš.
Iná voľba pre teba neexistuje.“
Minoriho hlas znel
výhražne, bez štipky akéhokoľvek citu. Shin si ani nevšimol, kedy vošiel do
miestnosti. Vedel len, že práve teraz stojí pred tou najhoršou voľbou.
„Vybral som si niekoho
iného...“
„Už ho prípadne ju viac
neuvidíš.“
Shin pocítil ako mu telom
prešiel chlad. Minori ho zabije, v podstate je to trénovaný zabijak,
nebude váhať. Už nie. Opäť sa vzoprel a tým dokázal, že nie je vhodný pre
túto rodinu.
Pobozkal svojho nového
pána, prisal sa na jeho pery tak prudko až ho to takmer zabolelo. Ich energia
sa spojila. Shin pocítil na pravom stehne svrbenie, ktoré vyústilo až do
neznesiteľnej bolesti, vytváranie znaku podriadenosti ho prinútilo kričať.
Tsutome zrýchlil svoje
pohyby. Na jeho tetovaní sa vytváral ďalší znak dominantnosti. Shin cítil ako
sa odtrhol od jeho pier a začal sa venovať ďalším citlivým miestam. Bolesť
čoskoro vystriedala rozkoš. Už nedokázal dlhšie vzdorovať. Pohyboval sa spolu s ním.
Telo mal ako v dráždivom ohni, všetko bolo také citlivé, že aj ten
najmenší dotyk v ňom vyvolal túžobné napätie. Tsutome ho už nemusel tak
pevne držať jeho ruka, zovrela mladíkov penis, Shin si ani presne neuvedomil, kedy Minori opustil izbu. Spokojne privrel oči
a nechal sa unášať pocitmi, ktoré ho obklopovali so všetkých strán. Prijal
ho úplne, nesnažil sa viac uniknúť, aj keď v ňom zotrvali nepríjemné
pocity spojené s Minoriho rozhodnutím. Tsutome ho začal opäť vášnivo bozkávať,
na celom tele cítil jeho dotyky. Rozkoš sa stupňovala až po takmer neznesiteľnú
hranicu, až kým obaja nedosiahli na jej absolútny vrchol. Tsutome ho držal v náručí.
Obaja oddychovali opretý jeden o druhého. Shin si uvedomil, že sa urobil na
svojho milenca a čiastočne aj na kreslo, ale akosi mu to vôbec
neprekážalo. Nechcel sa pohnúť z jeho objatia, nechcel, aby ho pustil.
Minori zrejme veľmi dobre vedel, čo robí. Shin bude svojho pána milovať, či
chce, či nie. Znak podriadenosti a ich spojenie ho k tomu aj tak
dotlačí. O týchto veciach však nedokázal premýšľať. Pán prerušil spojenie
ich tiel a opatrne aj spojenie energií.
Zdvihol ho do náručia a odniesol
do sprchy.
Shin sa unavene opieral o jeho
hruď. Oči sa mu zatvárali, cítil neskutočne silný nápor únavy, spojený s vytvorením
takéhoto puta.
„Tsutome-sama, s kým
máte to druhé spojenie?“ opýtal sa, keď muž skúšal nastaviť príjemnejšiu
teplotu vody.
***
KEI
počul ako niekto kričí, neznesiteľný nárek vychádzal z jeho úst. Ešte
nerozumel tomu, aký to bol vlastne trest, ale rozhodne už začínal ľutovať, že s niečím
takým súhlasil. Pokožku mal zrazu až príliš horúcu a nohy ho príšerne
pálili. Tá bolesť sa takmer ani len nedala vydržať. Hikaru nad ním stál a absolútne
nič mu neurobil. Len sa naňho tak zvláštne díval.
Kei cítil ako mu po
lícach začali stekať slzy, bola to nekonečná agónia bolesti. Už ani nemohol
viac kričať, aby vyjadril to, čo sa s ním dialo. Nedalo sa to ani len
opísať. Trvalo to dlho, ale po celý čas ostal pri vedomí. A zrazu to
celkom nečakane prestalo. Na svojich nahých stehnách uvidel akési zložité
tetovania pripomínajúce kvety.
„Čo ste mi to urobili?“
„Nič. Máš na sebe
tri znaky, ktoré patrili tvojej sestre. Je
to rovnaký vzor. Dva znaky podriadenosti. Tento je môj...“ prstom prešiel po
jednom z kvetov. Stiahol si nohavice a ukázal mu svoj kvet, ktorý bol
jeho osobným znakom.
„Tsutome je vlastníkom
toho druhého. Tento ďalší znak je znakom dominantnosti a je tvojou
vlastnou pečaťou. Neviem, kto je s tebou spojený týmto spôsobom, ale práve
zrejme prežil bolesť s opätovného vytvorenia znakov.“
„Čo to všetko znamená?“
„To si ešte musím overiť.
Chvíľu sa nehýb.“
Hikaru priložil ruku k jeho
hrudi, zavrel oči, úplne znehybnel,
nevydal zo seba ani len hláska a len tam stál. Trvalo to len veľmi krátko,
ale keď skončil pôsobil celkom spokojne.
„Tvoja sestra Ai sa s tebou
spojila. Jej duch ostal uzavretý v tebe. Je to veľmi starý rituál veľmi
mocný a k úplnému spojeniu je nutné zbaviť sa fyzického tela. Myslím,
že sme práve prišli na dôvod, kvôli ktorému sa rozhodla obetovať svoj život,
ale zároveň je ešte stále tu... Tak sme zistili, že Ai už nežije, keď zmizli
jej znaky z našich tiel, ale teraz, keď sa vrátili... Znamená to, že je
stále čiastočne s nami ako duchovná bytosť spojená s tvojím telom,“
pokračoval rozrušene, ale bol prerušený príchodom svojho syna. Hikaru si
okamžite natiahol nohavice a obrátil sa k nemu.
„Čo potrebuješ?“
Kei tomu nemohol uveriť ,
aj keď to videl pred sebou. Museli mu niečo dať, aby vnímal také veci. Nebolo
to predsa vôbec normálne.
