Pár: Kei (Ai)/Shin, a.i.
Varovanie: smrť,
duchárske, školské, kríza identity, kriminálne, zmienka o skupinovom sexe,
tajný spolok
Obsah (skrátená
verzia): Kei (16) žije so svojím otcom, jeho sestra Ai s matkou. Po
sestrinej smrti (údajnej samovražde) sa však rozhodne načas prevziať jej
miesto. Kei cíti prítomnosť sestrinho ducha, niekedy sa mu zdá, akoby spolu
zdieľali jedno telo. Verí tomu, že pokiaľ sa mu nepodarí zistiť pravdu, sestrin
duch si nikdy neodpočinie. Počas svojho pátrania stretáva aj osobu, do ktorej
sa zamiluje (čiže sem-tam aj romantika, platí aj to, čo bolo napísané
v dlhšom obsahu)
Predpokladaný počet kapitol: 8 + prológ, epilóg
Predpokladaný počet kapitol: 8 + prológ, epilóg
Poznámka: poviedka neprešla AP.
Poznámka 2: mučenie, temné
Nabudúce očakávajte: Pokračovanie Vulkánu, Kliniku
MINORI s takmer zbožnou úctou hľadel na nástroje
porozkladané na nízkom stolíku. Každý z nich v sebe niesol istú
spomienku, istú symboliku, ktorú poznali len ľudia, ktorí ovládali umenie bolesti.
Patrili mu, boli súčasťou sveta, v ktorom bol jediným pánom on. Zľahka otrel jeden z menších nožov od krvi. Skúmavo
sa prehraboval medzi svojimi nástrojmi, hľadajúc ten najvhodnejší na túto
príležitosť. Bolestné zastonanie za jeho chrbtom ho takmer vytrhlo zo
sústredenia. Telo bolestne napnuté v reťaziach sebou trhlo. Viselo v zložitom poprekrúcaných
reťaziach, technika priväzovania bola rovnako dôležitá ako samotné mučenie, rovnako
precízna a plná dôležitých súčastí, ktoré nemohol v žiadnom prípade
vynechať. Obeť musela byť zviazaná tak, aby si naplno uvedomovala svoju
bezmocnosť. Sám spoznal dôležitosť tohto umenia na vlastnej koži. Niekde tam
hlboko v jeho duši ešte stále bol ten malý plačúci chlapec, uväznený v tmavých
priestoroch. Niečo také si už dlho nepripúšťal. Už dávno nepočul jeho plač,
nezdieľal jeho obavy, ostala im už len spoločná nenávisť. Pohľadom prešiel po
tele, ktoré javilo známky mučenia, sledoval krvavú cestu zloženú z rôznych
rezov, stopy po spáleninách, menšie rany, z ktorých by bez jeho pomoci
vykrvácal. Obeť bola jeho, patrila mu, spoznával ju po všetkých stránkach. A zvyčajne
bol aj tým, kto jej milosrdne udelil posledný úder, posledný rez, ktorý
prinášal so sebou vyhasnutie nádhery života. Tentoraz jeho vzťah s obeťou nebol ani zďaleka taký prostý. Nebolo
žiadne vyslobodenie, žiadne odpustenie ani iné jednoduché veci, ktoré ho od
obete oddeľovali a stávali sa len súčasťou rodinnej tradície. Vyhrnul si
rukávy na košeli, oboma rukami uchopil mladíkovu hlavu a prinútil ho, aby
sa naňho pozrel.
„Bolo to od teba
veľmi nerozumné, Shin.“
„Minori-senpai.“
„Nič nehovor!
Počul som toho dosť.“
„Prosím, už to
nikdy neurobím. Prosím, už dosť. Nechcel som zradiť. Nikdy som...“
Minori cítil ako
mu na ruky stekajú mladíkove slzy. Chvel sa. Prosil a v očiach mal
strach, ktorý by neprial ani najhoršiemu nepriateľovi. On sám bol zhruba v rovnakom
veku, len o pár rokov straší, ale zdalo sa mu, akoby ich od seba delila
takmer neprekonateľná priepasť.
„Nepustím ťa,
kým mi nepovieš všetko. Budeme pokračovať, až kým neodpovieš na všetky otázky.
Neboj sa, postarám sa, aby si nezomrel, ale tú bolesť si budeš pamätať navždy.
Nikdy nezabudneš na to, čo znamená postaviť sa proti svojim... Nič iné od teba
nechcem počuť, len odpovede na otázky, ktoré som ti položil. Ešte raz ti ich
zopakujem, počúvaj dobre, očakávam okamžité odpovede...“
„Nemôžem ti nič
povedať...“ hlesol bolestne.
Minori pokrútil
hlavou. Už nebolo cesty späť. Musel pokračovať a bol ochotný to robiť až
celé hodiny, kým sa celkom nezlomí a nepovie celú pravdu. Otec by z neho
stiahol kožu, keby zistil, že sa proti nim postavil. On sám túto techniku
zatiaľ využívať nemienil. Nemal dostatok duchovnej sily na to, aby zahojil
takéto zranenia. A tento spôsob považoval za vrcholne odporný. Mal rád
bolesť kombinovanú s rozkošou, ale len do takej miery v akej mu to
vyhovovalo.
„Povieš mi
všetko...“
Pustil ho.
Urobil okolo neho ešte jeden okruh, aby mu dal šancu si to dobre rozmyslieť.
Minori mlčal. Už viac neprosil. Díval sa naňho tými tvrdohlavými očami, ktoré
sa však zalievali stále ďalšími a ďalšími slzami. Nevyčítal mu to. Dokázal
s ľudským telom urobiť veci, ktoré by rozplakali aj toho najtvrdšieho
chlapa, šestnásťročný mladík, proti tomu nebol takmer žiadnym súperom. Nechával
ticho zasiahnuť do ich spoločného sveta. A keď usúdil, že mal už dosť času
o tom premýšľať, pritiahol stolík s náradím bližšie k nemu, aby
si mal možnosť pozrieť, čomu všetkému sa ešte budú môcť venovať. Natočil stolík tak, aby na nich dobre videl. A začal
sa ich opäť dotýkať.
„Moja prvá
otázka znela, kde sú tie videá, ktoré si tajne nakrútil?“
Shin tvrdohlavo
pokrútil hlavou. Ten pohyb bol preňho
nesmierne bolestivý, bolo to na ňom vidieť, ale Minori si to nevšímal.
Nasledovala ďalšia otázka a hneď za ňou ďalšia. Ani na jednu mu
neodpovedal. Zvolil si nástroj, ten najhorší, ktorý dokázal používať. On sám ho
nazýval srdcom. Prešiel rukou po zakrivenej špičke.
„Toto je môj
obľúbený. Nemusím ti popisovať ako funguje, sám to veľmi skoro zistíš...“
postavil sa za jeho chrbát, z nástroja sa vysunula malá ihla, ktorú
zabodol na miesto prepojenia energií. Pre človeka z vyššou duševnou silou
neexitovala väčšia bolesť ako tento jediný dotyk. Minori začal nástroj otáčať.
Shin kričal spôsobom, aký sa nedal ani len pomenovať, až takmer na hranici
ľudských možností. Niečoho, čo nikdy neprestáva, nikdy nepoľaví. Minori podľa
skúseností prestal, až keď v ňom vyvolal takýto pocit, potom jemne
zmiernil tlak na požadovanú oblasť. Kvapky krvi stiekli po jeho chrbte a zanechali
na obeti ďalšiu mokrú cestičku. Doprial mu čas, aby dokázal nabrať dych a trochu
sa upokojiť. Potom opäť položil otázky. Pomaly zreteľne a sústredil jemný
tlak na miesto vpichu, aby mu pripomenul, čo ho čaká, ak bude priveľmi dlho
rozmýšľať.
„Mám...mám ich
nahraté na ukladacom serveri. Sú tam dobre skryté, zakódované na heslo... heslo
je... nikto ich nevidel...chcel som ich odniesť na políciu...ale...prisahám, že
ich nikto nevidel...“ hlava mu klesla, nestratil vedomie, lebo to pri tomto
útoku nebolo možné.
Minori zobral zo
stolíka svoj mobil. Preveril si všetko podľa jeho pokynov. Nebolo ťažké tie
veci, čo najrýchlejšie dostať pod kontrolu. Mal na to aj istého človeka, ktorý
sa vedel postarať o to, aby zmizli akékoľvek zmienky o podobných súboroch.
Napísal mu súkromnú správu a zadal požiadavky.
