Pár: Kei (Ai)/Shin, a.i.
Varovanie: smrť,
duchárske, školské, kríza identity, kriminálne, zmienka o skupinovom sexe,
tajný spolok
Obsah (skrátená
verzia): Kei (16) žije so svojím otcom, jeho sestra Ai s matkou. Po
sestrinej smrti (údajnej samovražde) sa však rozhodne načas prevziať jej
miesto. Kei cíti prítomnosť sestrinho ducha, niekedy sa mu zdá, akoby spolu
zdieľali jedno telo. Verí tomu, že pokiaľ sa mu nepodarí zistiť pravdu, sestrin
duch si nikdy neodpočinie. Počas svojho pátrania stretáva aj osobu, do ktorej
sa zamiluje (čiže sem-tam aj romantika, platí aj to, čo bolo napísané
v dlhšom obsahu)
Predpokladaný počet kapitol: 8 + prológ, epilóg
Predpokladaný počet kapitol: 8 + prológ, epilóg
Poznámka: poviedka neprešla AP.
Poznámka: No neviem, ako to vyzerá, je to fakt ťažká téma. Takže ma zaujíma ako sa vám to ako čitateľom zatiaľ pozdáva? Je to znesiteľné a tak... Prípadne hrozné? Neviem, no potrebujem to skrátka vedieť. :D Pripomienky, názory atď sú vítané.
Po štyroch
týždňoch...
„Kei-kun, môžeš
sa mi prísť ukázať?“
Tmavovlasý mladík oblečený do čiernej dievčenskej uniformy, určenej pre
študentky miestnej strednej školy, nesmelo vykukol spoza závesu.
„Ja neviem. Nie je to dobré.“
„Mýliš sa. Takmer som ťa nespoznala,“ opatrne
ho pochválila Kiyomi.
„Myslíš, že ich dokážem presvedčiť...“ prehovoril k nej mierne
zmeneným hlasom. Musel si dávať pozor, aby rozprával takýmto spôsobom. Viac
ženskejším, dokonca musel absolvovať aj pár cvičení, ktoré ho pripravili na to,
akoby sa mal správne pohybovať.
Nehovoriac a o skrátenom výcviku pre ľudí pracujúcich v utajení.
To všetko mu zabralo nesmierne množstvo času, stálo ho to veľa úsilia. Pevne sa
upol na svoju rolu, na to, aby to všetko zvládol čo najlepšie. Počas tej noci
veľmi zúril, kričal na otcovu budúcu manželku a takmer ju aj udrel. Dostal
záchvat, ktorý sa skončil krátkym pobytom v nemocnici a utišujúcimi liekmi,
ktoré ešte stále musel brať, aj keď už nie v takých silných dávkach ako
vtedy. Po prvom týždni strávenom v nemocnici však pocítil neobvyklú úľavu.
Ai bola blízko, ale jej prítomnosť mu nespôsobovala bolesť. Cítil, že je s ním,
niekde na okraji jeho vnímania. Hlboko v ňom v akejsi prázdnote,
ktorá ho nemohla ohroziť. Nijakým iným spôsobom to vysvetliť nemohol. Vedel len
to, že sa nesmie na trvalo zložiť. Nesmie podľahnúť tomu všetkému. A pod celou
tou bolesťou bolo stále množstvo nezodpovedaných otázok. Obával sa, že pokiaľ
sa nedozvie, prečo sa to celé odohralo, nedokáže sa vo svojom živote pohnúť ďalej.
Dokonca sám zavolal Kiyomi a oznámil jej, že bude na vyšetrovaní
spolupracovať. Bol to dosť dlhý a pomerne zložitý rozhovor. Po celý čas sa
mu ospravedlňovala. A dala mu jasne najavo, že ju to celé veľmi mrzí. Čím
ešte viac upevnila jeho rozhodnutie. Chcel to urobiť. Nie kvôli údajnej
spravodlivosti, ani kvôli svojej rodine, ale kvôli tomu, čo mu našepkávalo
srdce. Boli tu veci, ktoré ho ešte stále veľmi trápili, ale nič nebolo horšie
ako nečinne sedieť. Príbuzní zvyčajne nemajú žiadny prístup k takýmto veciam.
Zvyčajne im je povedané, aby sa do toho nemiešali, toto bola veľmi špecifická
situácia, jedna z výnimiek, ktoré neboli udeľované každému.
„Mňa si presvedčil dokonale.“
Kei prikývol. Bol presvedčený o tom, že takto ho nespozná ani jeho
vlastná matka. To bola ďalšia vec kvôli ktorej súhlasil s touto prácou v utajení.
Povedali mu, že ten spolok je riadený dospelými ľuďmi a jeho matka bola jednou z hlavných podozrivých.
Kiyomi tentoraz dávala veľký pozor, ako mu to celé vysvetliť. Bola veľmi
trpezlivá, opatrná a pýtala si od neho súhlas takmer za každou vetou, ale
táto informácia ho až tak nevyviedla z miery. Poznal svoju matku. Vedel,
aká je a čo od nej môže čakať. Už sa raz presvedčil o tom, že niektoré
veci sú pre ňu dôležitejšie ako jej vlastná rodina. Podľa najnovších zistení
dostávala peniaze z neznámych zdrojov. Boli to pomerne zaujímavé sumy,
rozhodne nezodpovedali jej bežnému príjmu a podľa všetkého nevykonávala
žiadne činnosti, za ktoré by jej mohol niekto takto štedro platiť. Nebolo možné
ani vystopovať zdroj. A stalo sa to, potom ako dostala zamestnanie v škole
do ktorej chodila jej dcéra. To rozhodne nemohla byť žiadna náhoda. Chcel si s ňou
všetko vyjasniť. Bola to tiež jedna z vecí, kvôli ktorej sa priklonil k takémuto
netradičnému riešeniu.
„Už pôjdeme? Myslím, že bude lepšie, ak to nebudeme ďalej odkladať...“
Čakala ich cesta na letisko. Všetko už bolo pripravené. Ostávali už len
posledné úpravy. S otcom sa už rozlúčil. Sľúbil mu, že si dá na seba pozor
a ostane s ním v kontakte tak často, ako to predtým robila jeho
sestra. Takisto mu pripomenul, aby nezabúdal na učenie a rozhodne ani na
lieky, ktoré zrejme budú počas istého obdobia veľmi dôležitou súčasťou jeho
života.
„Áno, ale je tu ešte pár vecí, ktoré by som ti mala...“ veľavýznamne sa odmlčala, čakajúc na jeho
súhlas.
„Neboj sa. Len hovor. Je mi dobre.“
„Chcem ti vrátiť sestrin mobil.“
„To som čakal. Je to okej,“ rukou si odhrnul vlasy z tváre. Ai
nemala rada zviazané vlasy, nosila ich rozpustené. Tvrdila, že tak to vyzerá
prirodzenejšie, ale jemu ešte stále trochu prekážali. Dokonca sa na ňu trochu usmial,
keď mu ho podala. Chcel tým uvoľniť napätie a celkom sa mu to aj podarilo.
„Sú tam správy, ktoré nesmú uniknúť tvojej pozornosti. Potrebujem, aby si
mi povedal, čo si o nich myslíš...“
„Okej. Pozriem si to v aute.“
Ďalší rozhovor už medzi nimi nebol potrebný. Až kým nenastúpili do auta ani jeden z nich
neprehovoril ani slovo.
Kei začal prechádzať správy.
NOBU
Chýbaš mi. Kedy
sa vrátiš?
MINORI
Máš čas? Neviem
sa dočkať, kedy si to spolu opäť užijeme
SHIN
Potrebujem sa s tebou
stretnúť. Je to súrne. Prosím,odpíš mi hneď ako dostaneš túto správu.
