Varovanie: nedodržiavam všetky udalosti, ktoré sa odohrali v knihy Harry Potter a mením niektoré dôležité okamihy príbehu...On ovláda Parselčinu? On tak rozpráva... RIDDLE JE SLIZOLINOV POTOMOK! ZABIL TÝCH ĽUDÍ, DOKONCA AJ UMRNČANÚ MYRTLU! jej vnútorný hlas zúfalo kričal a varoval ju pred tým chlapcom. Mala sto chutí okamžite utiecť. Problémov však ostávalo, že netušila, kde sa vlastne nachádza. Zdesene sledovala ako na seba tí dvaja zúrivo syčia. Ich dialóg jej vôbec nepripadal priateľský. Pôsobilo to skôr ako poriadna hádka.Chcem sa vrátiť na Rokfort, prosím. Chcem sa vrátiť... Denník vôbec nereagoval. Úspešne predstieral, že s tým prenosom v čase nemá nič spoločné. Dvere na chatrči sa otvorili. Špinavý muž vyšiel von spolu s malým dievčaťom. Morfin odsotil sestru a rýchlo namieril prútik na Toma.„Môjmu synovi neublížiš !“ pohŕdavo vyštekla Merope.Emma zdesene sledovala ako malé dievčatko siahlo pod svoje šaty. Neverbálne zaklínadlo okamžite znehybnilo oboch mužov. Ostali ležať na zemi so strnulými tvárami plnými zlosti. Dievčatko sa spokojne usmialo a s hrdosťou hľadelo na svoje dielo.„Tom, ty si to dokázal. Našiel si cestu k môjmu denníku,“ sebavedome vykročila k svojmu synovi. Silno ho objala a nechcela ho ani na chvíľu pustiť. Po lícach sa jej kotúľali slzy bolesti.„Nenávidím ťa, mama! Prečo si ma opustila? Ako si to mohla urobiť?! Nechala si ma samého v tom odpornom sirotinci?“ Tom ju od seba surovo odtisol. Nechcel nič počuť. Úplne sa prestal ovládať.„Nechcela som ťa nechať samého. Práve preto som vytvorila tento denník. Je časťou mojej duše, ktorá bola vždy s tebou. Nechcela som sa ti ukázať, lebo som sa nevládala postaviť zoči-voči pravde. Myslela som si, že nebudeš taký krutý ako tvoj dedko a strýko. Chcela som ti dať možnosť vybrať si vlastnú cestu, synček! Nikdy si nebol úplne sám. Si vo svete mojich spomienok. Všetko sú to len obrazy minulosti,“ jemne mu stisla ruku. Musela mu to dopodrobna vysvetliť.„Ja som nezistil, že sa sem dá vojsť. To ona,“ obrátil sa k Emme, ktorá hľadala spôsob ako čo najskôr zmiznúť.„Áno, očakávala som, že ho skôr otvorí nejaké dievča. Teraz sa môžeme spolu vrátiť do prítomnosti. Už mi nič nezabráni byť s tebou. Tvoja priateľka nás odtiaľto dostane. Bude to oveľa jednoduchšie a nemusím míňať drahocenné magické sily, kvôli jednoduchému prenosu,“ Merope pevne stískala synovu ruku a spokojne sa usmievala.„My dvaja nie sme priatelia a nikdy nimi ani nebudeme,“ pritisla si k sebe plachtu a pomaly začala ustupovať pred tými ľuďmi. Niečo také neskutočné ju miatlo. Nebola si istá kde sa vlastne nachádza ani, akoby mohla vyviaznuť z tejto nepríjemnej situácie.„Máš pravdu, vy dvaja sa nebudete priateliť. Staneš sa členom našej rodiny. Ak odmietneš, budeme ťa musieť zabiť. Mrzí ma to, ale neexistuje žiadne iné východisku. Teraz vieš toho o nás priveľa,“ odhodlane vyhlásila Merope. Namierila na ňu prútik.Ona ma zabije. Ja nechcem zomrieť. Nie, nie... Emma príšerne zbledla. Rukami pevne objala denník.„Tak dobre, urobím všetko, čo chcete,“ necítila potrebu odobrať sa do náručia smrti. Triasla sa od odporu a rozrušenia. Ona poznala Tomovu pravú tvár a vedela, čoho všetkého je schopný.„Myslím, že bude celkom vhodná. Nezamiluje sa do mňa a nebude sa miešať do mojich záležitostí. Chcem, aby zložila neporušiteľnú prísahu, len pri istotu, aby si to náhodou nerozmyslela,“ samoľúbo odvetil Riddle.***„Prečo si mi nepovedala, že spolu naozaj chodíte?“ Jane jej celý mesiac nedala pokoj. Snažila sa od nej vymámiť podrobnejšie informácie. Na Vianočnom plese sa ich takzvaná náklonnosť naplno prejavila. Nikto už nepochyboval o tom, že sa z nich stal pár.„Nemá cenu o tom hovoriť. Rodia aj tak hrozne zúrili. Poslali mi list, v ktorom sa píše, že mi prísne zakazujú sa s ním stýkať,“ tentoraz by ich veľmi rada poslúchla, ale nemohla to urobiť. Ak by niečo prezradila, čakal by ju veľmi krutý osud. Vedela, že Tom v žiadnom prípade neodpúšťa také prehrešky.„Napriek tomu ti musím zagratulovať a trochu ti aj závidím. Na rodičoch až tak nezáleží. Vieš, že vždy zveličujú. Tom chodí do Slizolinu a mal matku čarodejnicu. Myslím, že to nie je až taká hrozná tragédia.Ty si to myslíš? Tak to je naozaj skvelé. To asi preto, že netušíš, kto zabíjal spolužiakov.A tak roky plynuli... Keď Merope vyšla z denníka, mnohé veci sa zmenili. Nebolo možné postaviť sa vôli temného pána. Narodilo sa dieťa, ktoré bolo potomkom z jeho krvi. Mladá žena opatrne držala na rukách malé dievčatko, ktoré dostalo meno po svojej starej mame. V očiach toho dieťaťa sa odzrkadľovalo zlo. Malá Merope bola ku všetkých veľmi krutá. Trápila domácich škriatkov, ktorí ju mali strážiť , zniesla len maminu pozornosť. Rada pozorovala svojho otca, keď mučil bezbranných ľudí. Nemala v sebe ani kúsok citu.Emma sa nespokojne prechádzala po komnatách pomerne veľkého domu, ktorý bol presnou kópiou Slizolinovho sídla. Všade na stenách viseli obrazy dávnych predkov. Svojho manžela sa bála a vždy bola radšej, keď sa nachádzal mimo ich domu. Keď začula nepríjemné puknutie, podvedome sa striasla. Merope sa rozrušene pomrvila v jej náručí.„Vôbec nie si rada, že som sa už vrátil?“ chladný hlas patril postave odetej do čierneho plášťa. Emma zazrela malého čiernovlasého chlapčeka, zelené oči sa bojazlivo obzerali po miestnosti. Temný pán priniesol do ich domu dieťa.„Desíš ma. Nemám dôvod pociťovať radosť. Odkiaľ máš to dieťa?“ prísne poznamenala mladá žena. Opatrne podišla k svojmu manželovi. Tom, ako ho v myšlienkach často nazývala, si pomaly zložil kapucňu. Stále bol veľmi príťažlivý, ale aj oveľa viac nebezpečnejší ako predtým. Na matkinu žiadosť sa nesnažil zmeniť svoj fyzický vzhľad, namiesto toho sa zdokonaľoval v mágii a nikdy si nevytvoril horcruxy. Merope mu objasnila pár nevýhod, ktoré plynuli z takéhoto zohavenia duše.„Malý Potter láskavo súhlasil, že bude žiť ako môj syn. Predpokladám, že sa postaráš o túto nevinnú sirotu?“ vložil jej do náručia zelenooké bábätko. Merope si obzerala svojho nového brata. Nedôverčivo špúlila pery.„TY SI ICH ZABIL? UROBIL SI TO?“„Áno, pretože mi vzdorovali a odmietali sa podriadiť. Urobil by som to aj tebe, ak by si sa postavila na odpor mojim želaniam. Tak dobre zvažuj svoje slová. Musíš ku mne prechovávať úctu,“ varovne ňu namieril prútik.„Nechcela som ťa zbytočne rozčúliť. Ak nemáš nič proti tomu, odnesiem deti do izbyTo však neznamenalo, že bola nadšená činmi svojho manžela. Už ho viac nesmela nazývať tom. Bola nútená oslovovať ho „môj pane“ ako ostatní smrťožrúti. Rozhodla sa, že sa postará, aby ten malý prežil spokojný život. Nemienila mu upierať lásku a starostlivosť.
Koniec
