Prečo to robí? Nemal by sa ku mne takto správať... Pevnejšie sa k nemu pritisla. Nechcela ho nahnevať. Vedela, že by kruto zaplatila za konflikt s ním. Pevne sa k nemu pritisla a vychutnávala si vzájomný kontakt. Váhavo opätovala jeho bozky. Pevnejšie ho objala a nechala sa unášať blízkosťou iného tela. Nikdy predtým niečo podobné nerobila. Riadila sa len inštinktom. Z jeho strany však necítila žiadnu nehu. Mala dojem, akoby bola len korisťou určenou pre jeho zábavu. Každý ďalší dotyk bol pre ňu utrpením.
„Prekvapuješ ma, Wiliamsová,“ potichu zamrmlal Tom. Pomaly siahol na jej habit a pokúšal sa ho rozopnúť. Ruky sa mu chveli od očakávania.
„Ja už musím ísť. Ty ma predsa nepotrebuješ, máš dostatok obdivovateliek, ktoré ti splnia každé prianie,“ vyjachtala zdesene. Nemienila pokračovať v tomto šialenstve. Nechcela byť objektom jeho záujmu. Vedela, že uňho nemôže hľadať žiadne city ani porozumenie. Vnímala chlad, ktorý ho obklopoval. Nedokázala mu dôverovať. Nebola natoľko oslnená fyzickou stránkou, aby si nevšimla, že ho zaujíma jedine moc. Nepovažovala zo vhodné, aby medzi nimi k niečomu došlo. Ľutovala, že sa nechala ovládnuť chvíľkovým poblúznením mysle. Zdesene sebou trhla, keď na krku zacítila tlak prútika.
„To nebude také ľahké. Donútim ťa, aby si urobila, to čo chcem. Nemáš žiadnu šancu na útek,“ odmietnutie ho poriadne rozdráždilo. Nebol zvyknutý na takéto správanie. Slizolinčania ho rešpektovali ako svojho vodcu. Zo strachu pred hnevom toho mladého čarodejníka, ktorý nikdy nebol obyčajným dieťaťom, občas vzali na seba aj niektoré prehrešky, ktorých sa dopustil.
„Vyhodia ťa zo školy, keď sa nebudeš správať slušne ! Bol to len bozk, ktorý nič neznamenal,“ pohŕdavo vyprskla Emma. Rukou nahmatala akúsi malú knižku, ktorá mu vytŕčala z tašky. Na prstoch zacítila zvláštne teplo. Šírilo sa do celého tela a pomaly upokojovalo rozbúrenú myseľ.
„Mňa nikto neobviní a ty už vôbec nie. Nebudeš mať na to príležitosť,“ zasyčal rozčúlene. Vedel, že jej pokojne môže upraviť spomienky, tak aby nemala prístup k žiadnym podrobnostiam. Na Rokforte dokonca vraždil a nikto ho neodhalil. Považoval to za lákavú možnosť, ako sa zbaviť nevinnosti. Po dlhom čase prekonal bariéru, ktorá ho nútila vyhýbať sa takýmto skúsenostiam. Po ďalšom mávnutí prútikom ich oblečenie dopadlo na zem. Bolo to jednoduché kúzlo, ktoré značne uľahčovalo situáciu.
„Tom, zbláznil si sa ? To nie je možné...“ hrozne očervenela, keď si uvedomila, že je nahá. Zúrivo sa pokúšala vymotať z jeho náručia. Podarilo sa jej poškriabať ho drsným okrajom knihy, ktorú mu vybrala z tašky.
Celá miestnosť náhle stmavla. Ponárala sa do zvláštneho sveta, ktorý ju čoskoro úplne pohltil. Ocitla sa na voľnom priestranstve. Pred sebou videla ošarpaný dom, z ktorého sa ozýval krik. Slizké telo hada sa zmietalo na dverách tej nevábne vyzerajúcej stavby. Opatrne podišla bližšie. Triasla sa od zimy a poníženia.
„Pokiaľ ma nebudeš poslúchať, tak tam skončíš aj ty !“ nejaký malý chlapec mieril prútikom na malé dievčatko. Bez váhania na ňu zoslal neodpustiteľnú kliatbu. Drobné telíčko sa zúfalo mykalo. Pocítila však pevné zovretie nejakej ruky.
„Wiliamsová, ako si sa dostala do denníka, odpovedz ?!“ panovačne jej prikázal Riddle. Tvár mal od hnevu stiahnutú a chvel sa od zlosti.
„S tebou nemám o čom hovoriť,“ bez najmenšieho zaváhania ho poriadne udrela do tváre. Mala chuť mu spôsobiť, čo najväčšiu bolesť. Zo zeme zdvihla väčší kus odtrhnutý z nejakej plachty. Nechcela ostať odhalená.
„Kto ste a kam sa podelo vaše oblečenie? Háveď na svojom pozemku nestrpím,“ starší muž si na nich posvietil prútikom.
„Ja nie som žiadny, mukel. Som tvoj vnuk,“ hadia reč plynule zaznela z úst mladého čarodejníka.
Tentoraz som mala inšpiráciu na túto poviedku. Ak chcete ďalšiu kapitolu, nezabudnite komentovať. Pretože som nezaregistrovala veľký záujem o túto poviedku, je možné, že nebude pribúdať dlhšiu dobu. Ak chcete, aby sa tu zjavovala častejšie nezabudnite komentovať.
