„Prepáčte, pani profesorka,“ potichu poznamenal nespokojný študent.
Po krátkej inštruktáži ich nechala všetkých tancovať po miestnosti. Občas ich zastavila a opravila, pokiaľ robili nejakú chybu.
Emma sa pokojne nechala viesť. Starala sa len o to, aby sa náhodou nedotýkali viac, než to bolo potrebné. Jej myseľ sa odpútala od činnosti, ktorú nepovažovala za dôležitú. Naozaj mu to urobil on ? Chudák Potter. Určite sa na plese nebude môcť ukázať. Možno len s poriadnou maskou.
„Musíte ísť bližšie k sebe,“ nespokojne poznamenala profesorka. Všimla si dosť veľkú medzeru, ktorá ich oddeľovala. Bez váhania ich pritiahla bližšie k sebe. Takisto aj upravila spôsob, ktorým sa držali za ruky. Tom sa strhol, akoby ho niekto udrel. Neznášanlivosť k ľudským dotykom sa prejavila práve v tejto chvíli. Gramofónová platňa sa zasekla a začala vydávať čudný praskot.
Celý zvyšok hodiny sa profesorka snažila dať do poriadku štrajkujúci prístroj. Už sa jej viac nepodarilo zabezpečiť hudbu. Napriek tomu museli tancovať ešte pár minút, kým nebola úplne spokojná z výkonom všetkých študentov. Uľavilo sa jej, keď mohla odstúpiť od Toma. Tanec s ním nebol vôbec príjemný. Tváril sa zhnusene, akoby bola nositeľom nejakej smrteľnej choroby.
„Poď so mnou,“ chladne ju požiadal, Tom.
„Nemám čas, potrebujem si dokončiť úlohy,“ pokúsila sa protestovať Emma. Nechcela, aby si spolužiaci namýšľali, že sa medzi nimi vytvoril istý druh vzťahu. Oveľa radšej by trávila čas so svojou sesternicou Jane. Obe si chceli navzájom porovnať práce z veštenia.
„To je rozkaz,“ podráždene odsekol Tom. Pevne ju chytil za rameno, aby nemala možnosť uniknúť. Žiaci zvedavo sledovali túto zvláštnu výmenu názorov.
„Dobre, v poriadku,“ prekvapene hlesla Emma. Nechcela robiť scény pred sebou školou. Bez slova ho nasledovala. Kráčala za ním až do kľukatých chodieb, nepoužívanej časti Rokfortu. Otvoril akési zaprášené dvere vedúce do komory na metly. Vsotil ju dovnútra a zabuchol za sebou dvere. Ocitli sa v úplnej tme.
„Čo to má znamenať, Riddle ? “ takmer nohou vrazila do akéhosi starého vedra. Pre každý prípad zovrela v rukách prútik. Nemala vôbec chuť trčať zavretá s Riddlom v nejakej pochybnej miestnosti. Upokojovalo ju len to, že všetci videli s kým odišla. Určite by sa neodvážil urobiť nejakú hlúposť. Pre istotu ustúpila, čo najďalej od neho.
„Po škole sa už dlhšiu dobu šíria reči, ktoré mi pôsobia problémy. Obávam sa, že to má niečo spoločné s tebou. Počul som tvoju sesternicu hovoriť o mojej údajnej neschopnosti dotknúť sa nejakého dievčaťa. Všetkým tvrdila, že nie som celkom v poriadku. Zaujímalo by ma, kto šíril tieto nehorázne klamstvá! Práve preto bude lepšie, keď všetkým dokážem, že sú to len výmysly,“ zasyčal podráždene. Urobil pár krokov smerom k nej. Pevne ju pritlačil k stene. Ešte nikdy predtým, niečo také neurobil. Prekonal vlnu odporu, ktorá prebehla jeho myšlienkami. Všetci predsa hovorili, že bozkávanie môže byť veľmi príjemné...
„Nemal by si ich poslúchať, sú to len hlúposti,“ nespokojne zavrtela hlavou. Pocítila drsný dotyk neľútostných pier.
