1. 1. 2008

6. kapitola Plánované svatby

Emma rozčúlene stisla operadlo. Dosiaľ ju nikto nepozval a nepočítala s tým, že sa to zmení. Slávnostné oblečenie, ktoré jej rodičia poslali nechala nerozbalené a zasunuté pod posteľou. Pevnejšie zovrela bielu myšku a dovolila jej, aby sa lepšie uvelebila na kolene.

„Si blázon. Veď je to posledný raz čo sa môžeme na Rokforte trochu rozptýliť. Rodičia predsa minuli kopu peňazí na naše slávnostné šaty,“ zhrozene vyjachtala Jane. Tak prudko roztvorila čistý pergamen, až sa na jeho koncoch objavili drobulinké trhlinky.

„Chcú si nás len kúpiť, aby sme ľahšie sa ľahšie podrobili ich plánom. Chceš mi snáď povedať, že budeš súhlasiť zo svadbou so starým Goylom ?“ vedela, že je na túto tému nesmierne citlivá. Práve preto vytiahla na svetlo požiadavky rodičov, ktorí im samozrejme dopredu nalinkovali celú ďalšiu budúcnosť.

Jane zdesene pokrútila hlavou. Práve kvôli tomuto uvažovala o úteku z domu. Nikdy predtým by si nepomyslela, že rodičia jej za manžela vyberú takého starého a mrzutého muža. Bolo jej jasné, že v tom zohrali úlohu obchodné vzťahy s tou neslávne známou rodinou.

„Prosím ťa, to mi ani nespomínaj,“ pri pomyslení na toho chlapa sa jej skrúcal žalúdok. Rýchlo sa pustila do čítania objemnej učebnice. Nemohla celú domácu úlohu opísať. Musela si vybrať len niektoré časti. Občas nakukla do knihy, aby sa vyhla prípadnému odhaleniu.

„Siedmy ročník vôbec nie je dôvodom na radosť. Naši sa takisto rozhodli zatiahnuť ma do tejto nechutnej hry. Našťastie ešte nevedia, kto by bol ochotný si ma vziať,“ chladne odvrkla Emma. K svojim rovesníkom z ostatných výlučne čarodejníckych rodín sa správala odmietavo. Na večierkoch sa vždy naschvál dopustila nejakých prešľapov. Za trest vždy musela ostať zavretá v izbe, ale napriek tomu sa nemienila vzdať. Bola tvrdohlavá a nechcela sa podriadiť nátlaku. Dúfala, že to tak ostane aj naďalej. Nervózne uchopila do ruky prútik a razantne ním mávla. Knihy uložené na stole sa okamžite poskladali do úhľadnej kôpky.

„Wiliamsová, poď sem,“ z druhej strany klubovne zaznel nevrlý hlas. Tom vzbudzoval rešpekt u všetkých slizolinčanov. Nikto sa neodvážil neposlúchnuť ho. Vedeli, že by si našiel spôsob ako ich kruto potrestať. Učitelia boli k nemu vždy ústretový

a dôverovali mu. Bol najlepším študentom na škole a zároveň aj hlavným prefektom. Táto kombinácia mu umožňovala nenápadne spriadať svoje plány. Nikto okrem Dumbledora nepodozrieval toho nadaného chlapca, ktorý dokázal mnohých ľudí získať na svoju stranu.

„Potrebuješ niečo, Tom ?“ unavene sa spýtala Emma. Pomaly podišla celkom blízko k nemu. Myška opatrne liezla po jej pleci. Napriek tomu, že jej nikto nebol sympatický nemienila ho poštvať proti sebe. Skúmavý pohľad tých temných očí ju poriadne znervóznil.

Wiliamsová by bola celkom vhodná. Nepáčil sa mi, ale.... Určite sa nebude pokúšať zatiahnuť ma do nejakých fyzických záležitostí. Iná vôbec neprichádza do úvahy. Ak by sa dozvedeli, že mám odpor k dotykom určite by sa mi začali posmievať... To nemôžem dopustiť.

„Áno, chcem, aby si bola mojou partnerkou....“ pokojne odvetil Riddle. Stálo ho to veľa úsilia. Nemienil však dopustiť, aby za ním stále lozili ďalšie „obdivovateľky.“

Jane si od prekvapenia vyliala atrament na kolená. Šokovane vypleštila oči. Taška jej skĺzla zo stoličky a všetky knihy sa zosunuli na zem. Vrhla závistlivý pohľad na svoju sesternicu.

„Ja totiž, naozaj ....“ zdesene vyjachtala Emma. Vôbec tomu nerozumiem. Riddle ?! Od neho by som to vôbec nečakala. Prečo to robí ? Čo tým chce dosiahnuť ? Určite je to len žart. Tak dobre, poviem mu čo chce počuť. Som zvedavá čo urobí..

„Dobre. Ak si to naozaj želáš, nemám žiadne námietky,“ nemohla uveriť tomu, že niečo také vyslovila nahlas.