1. 1. 2008

5. kapitola Syn

„Chcela som sa mu pomstiť. Z celej duše som túžila po odplate,“ tmavovlasý chlapec práve dočítal poslednú vetu, ktorá sa dala rozlúštiť. Na ďalšej strane matka opäť vytvorila hádanku. Bol to akýsi zložitý hlavolam zložený z pospájaných symbolov. Potreboval dostatok času, aby mohol prejsť na ďalšiu časť denníka. Vedel, že to vôbec nebude jednoduché. Matka si strážila svoje tajomstvá.
„Tom, máš už hotovú úlohu z transfigurácie ?“ jedna z mladších Slizolinčaniek pomaly pristúpila k nemu. Všimla si, že je zaujatý čítaním akejsi drobnej knižky. Napriek tomu sa odvážila ho vyrušovať. Pokúsila sa o nie veľmi presvedčivý úsmev.
„Keď si myslíš, že ti pomôžem, tak si na veľkom omyle !“ pohŕdavo odvrkol hlavný prefekt. Pohrával sa z myšlienkou, že jej strhne body. Nechcel však uškodiť svojej vlastnej fakulte.
„Prepáč, ja som len...“ vyjachtala zmätene. Veľmi rýchlo ustupovala pred jeho hodnotiacim pohľadom. Všetky si myslia, že im budem zobať z ruky, len kvôli tomu, že sa predo mnou predvádzajú.
„Nenamáhaj sa. Pokiaľ zo seba nevieš dostať ani jednu rozumnú vetu, tento rozhovor nemá žiadny zmysel,“ podráždene okolo nej prešiel a sadol si do kresla čo najďalej od ostatných.
„Jane, ak chceš môžem ti pomôcť,“ ozvalo sa čiernovlasé dievča s okrúhlymi okuliarmi. Emma väčšinu sedávala v kúte a nevenovala pozornosť svojmu okoliu. Nezapájala sa do konfliktov svojich spolužiakov. Tentoraz však nechcela, aby bola jej sesternica sklamaná. Práve mala pred sebou vyloženú celú kopu kníh a domácich úloh, ktoré boli väčšinou dokončené. Do školy chodila rada a mágia ju nesmierne zaujímala. Nedokázala sa však zaradiť do kolektívu.
Opäť otravuje Riddla asi jej preskočilo. Nechápem, čo na ňom vlastne vidí ? Tie jeho oči sú plne zloby, akoby v nich nemal ani kúsok citu. Neustále sa predvádza s tou svojou bandou. Po škole chodí ako nejaký samozvaný vládca.
„Si poklad,“ okamžite si k nej prisadla a nedočkavo zobrala do ruky pergamen.
Emma sa pohodlne usadila v zelenom kresle. Z rukáva jej vyliezla malá biela myška. Slabulinko zapišťala. Uprela drobné čierne očká na hlavného prefekta. Nechala sa pohladiť po lesklej srsti. Bolo to zvieratko z muklovského obchodu, ale napriek tomu si ho nesmierne obľúbila.
„Už máš partnera na večierok ?“ Jane práve odtrhla oči od domácej úlohy. Mala plnú hlavu príprav. Práve preto si nenašla čas na školské povinnosti.
„Nemám a pochybujem, že tam vôbec pôjdem,“ bezstarostne odvetila Emma. Vôbec ju to netrápilo.