Piatok 14. 02.
„Okamžite uprac ten neporiadok, hlupaňa !“ otec nemal vôbec dobrú náladu. Musela som zniesť pár nepríjemných buchnátov do chrbta. Ledva som udržala v rukách panvicu s vajíčkami. Nezaujímalo ho, že Morfin rozložil po celej dlážke hadie kože, ktoré sa mu podarilo získať. Ako vždy vinu zvalil všetku vinu na mňa.
„Áno, otec,“ vyriekla som pokorným hlasom. Rýchlo som hodila vajíčka na tanier, pozbierala zo zeme tie nepríjemne pôsobiace veci a vtisla mu do rúk čerstvý chlieb. Dúfala som, že raňajky ho aspoň na chvíľu umlčia.
„Konečne som ti našiel snúbenca. O pár rokov už nebudeme žiť v tejto biede. Starý Malfoy bol nadšený, keď som mu sľúbil, že po dovŕšení osemnástich narodenín sa staneš manželkou jeho syna.“ rýchlo sa prehraboval v tanieri. Tenké pery sa stiahli do nepríjemného úškrnu.
Nepočúvala som jeho básnenie o skvelom rodokmeni tej rodiny. Nikdy ma to nezaujímalo. Neprekážali mi dokonca ani ľudia, ktorí nedokázali čarovať. Jedného dňa ujdem a už ma nikdy neuvidíš, otecko. Príde čas, keď ti dokážem, že ťa viac nepotrebujem. Sama si vyberiem svoju cestu. Tá predstava mi pomáhala prežiť. Bola mojím svetlom, ktoré ma nútilo kráčať ďalej. Po raňajkách som sa opäť rýchlo vytratila z chatrče. Zamyslene som prežúvala mäkký kúsok pečiva.
Vo vrecku ma stále tlačil prútik, ktorý som vzala Tomovi. Nebolo mi jasné, kde ho vzal. Cítila som temnú moc vychádzajúcu z jeho vnútra. Patril čarodejníkovi, ktorí veľakrát vraždil. To ma neprekvapovalo. Ľudia, ktorý dostanú do vienka veľkú moc sa ňou väčšinou nechajú zlákať. Tak ako moji predkovia a možno aj budúci potomkovia. Vedela som, že pre mňa bude veľmi dôležitý. Ak sa ho naučím používať, možno dokážem uniknúť otcovej tyranii.
„Vingardium leviosa,“ namierila som ho na drobný kamienok. Nič sa nestalo. Ostal nehybný, napriek tomu, že som to kúzlo určite vyslovila správne. Do očí mi vyhŕkli slzy. Začula som nejaké kroky. Rýchlo som sa schovala do krovia. Nechcela som, aby ma niekto videl s prútikom v rukách. Dvaja chlapci si sadli na trávu. Vždy, keď sa Riddle niekam zatúlal so svojím kamarátom Denwishom, znamenalo to, že si chcú opäť z niekoho robiť žarty. Svetlovlasý chlapec s uhrančivými očami si nikdy nenechal ujsť príležitosť niekoho ponížiť. Mrzelo ma, že Tom má práve takého odporného kamaráta. Pevne som zaťala päste. Bolo mi jasné, že by bolo lepšie, keby som odišla. Zvedavosť však prevládla nad strachom.
„Tak sa pochváľ, už ti na to skočila ?“ rukou odtrhol pár stebiel trávy.
„Áno, samozrejme. Tá chuderka takmer vypustila dušu, keď som k nej začal byť milý. Budem v tom pokračovať, až kým mi nezačne dôverovať,“ posmešne odvetil Tom.
„Snáď sa ti to nezapáčilo ?“ smiech mladého chlapca bol horší než úder päsťou.
„Nie, vôbec. Bolo to príšerné sa jej, čo len dotknúť.“
Prečo ma takto trápiš ? Nenávidím ťa. Toto ti nikdy neodpustím. Ďalšie švihnutie prútika už bolo oveľa lepšie. Podarilo sa mi nebadane strhnúť Denwishovi klobúk z hlavy.
